Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb.

Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.

Rozumiem

Ako som hepkovala

Ako som hepkovala

                Ahojte! Veľa z nás už čo-to prečítalo o hepatitídach z odbornejšieho hľadiska, ja by som chcela čosi popísať z vlastných zážitkov s A-čkovou hepoškou.

                Začalo sa to akousi hmlistou rozbíjačkou v BA, keď kamošovi zostalo zle. Najprv začal mať hnačky, v kuse spal, nič nejedol, len tyčkoval. Ledva pil, keď sa vycikal, farbou to pripomínalo čierny čaj.

                „Čo mi je?“ sa opýtal. Na začiatku tvárilo sa trochu ako chrípka, teda - mohla to byť ona, ba aj kríza, AIDS či hepoška... Odpovedám: „Čosi staré pojedolsi, poď navštíviť doktora.“ „Ja nejdem, poďme radšej do Pentagona, po ňom mi je lepšie, muhaha.“

                Na ďalší deň žlté bielka. Je to snáď vajco? Naňho pozerám sa. Odídem z BA, z hospitalu volá mi, vraví, že doktorkovia A-čko diagnostikovali. „No pekne,“ vravím, „aspoň živý si, no musím zájsť aj ja na testy.

                Lebo keď si bol doma, ja som bola u teba a vírus všade vôkol nás. Mohol byť na tvojich veciach, keď si z wecka šielumývadlo obišiel. Na všetkom, čo si potom pochytal, vírus si ako značku zanechal. Ak som čosi také chytila, tvoja značka na ruke mi ostala a keď som sa potom najedla, je možné, že vírus som tiež zhltila.

                Najprv mi v krvi nič nenašli, no škoda, že očkovať ma neskúsli. Bežne to takto robia, ak u pacienta kontakt s infikovaným zistia a ak odvtedy 15-dňová lehota neuplynula. Takto sa predchádza chorobe, ja som však nemala to šťastie.

                Keď o týždeň som znova navštívila doktorka, celá žltá už bola moja pokožka. Energetickým centrom je naša pečienka, pri A-čku je zapálená a vy nevládzete sedieť ani stáť. Znova mi krv zobrali a také hodnoty mi zistili, že hneď sanitku volali a skončila som v špitáli.

                Volali mi aj z hygieny, „s kým ste boli v kontakte?“ sa pýtali. Rozhodla som sa pravdu povedať, aby ich pre istotu stihli očkovať. Nechcela som, aby museli svoj čas tiež v hošpitáli tráviť, ach.

                Telo svrbelo sťa na heráku, no dobré bolo, keď výživa mi prúdila cez ruku. Bolo to príjemne chladivé, kanilu v ruke aj kamoš by závidel. Mala som tam nové zážitky, vyskúšala som aj zápal žíl.

                Keďže proti A-čkovému vírusu liek nie je, dostávala som len tabletky na príznakov zmiernenie. Telo musí samo proti A-čku bojovať, na vírus protilátky si povytvárať a pomaly ho zlikvidovať. Niektorí ľudia to aj vonku „rozchodia“, aj môj kamoš bol v nemocnici len na konci svojho trápenia.

                Ja som to mala oveľa ľahšie, zabavila som sa, keď oproti našich dvier ubytovali nejaké kiahne. Bolo tam ako v tábore, hotový hotel, all inclusive, ty vole. Na izbe mali sme internet, telku a každé ráno upratané. Stúpol aj záujem rodiny, všetci ma čudne radi mali. (Pýtam sa, či sa o mňa báli.)

                Čo sa mi ale nepáčilo, bolo, čo nosili na tanieri. Mastné či slané vôbec nemohla som jesť, inak mi ihneď došlo zle. Mala som bledé hovienka a iba tmavé som cikala. Bolo dosť ťažké sa vykakať, tak preháňadlo musela som tam cucať.

                Aj keď som mohla jesť len trošičku, obľúbila som si svoju sacharidovú diétu. Veľmi málo som vládala, preto čo najviac som ležala. Konečne pokoj som si užila, tohtoročnú dovolenku som tu vybavila.

                Výhodu mám, že táto choroba ľahko lieči sa nikdy nie je chronická. Keď som ju raz prekonala, navždy mám na ňu protilátky a nikdy viac nezloží ma. Nebude už vadiť, keď chytím dáke kľučky a zabudnem si umyť rúčky obidve pred jedlom a po záchode.

                Pozor si dajte, deti drahé, nech to aj s vami takto nedopadne. Ja som našťastie veľký srandista, ale táto choroba je popravde prašivá. Dnes si už neviem celkom vybaviť, ako sa mi tých pár týždňov skoro chcelo radšej zhniť.

R.

Zdroje:

brožúrka Odysea ŽLTAČKA/HEPATITÍDA

Tento článok vznikol v rámci projektu Človek z komunity pomáha, s podporou Nadácie pre deti Slovenska z fondu Hodina deťom. Ďakujeme.