Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb.

Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.

Rozumiem

Drogová závislosť

Vedci neustále skúmajú charakteristiky drogovej závislsoti. Snažia sa zachytiť jej osobitosti, aby vedeli účinne pomôcť ľuďom závilým od drog. Veľa ľudí si myľne myslí, že liečba závislosti je otázkou "silnej vôle". Závislosť od drog je však choroba, ktorá si vyžaduje dlhotrvajúcu liečbu. Pri liečbe sa využívajú rôzne lieky (podľa typu závislosti), objavuje sa potreba zmeny životného štýlu a ochorenie sa často vracia (prostredníctvom relapsov a recidív).

ZÁVISLOSŤ AKO OPAKUJÚCE SA OCHORENIE

Alan Leshner, Ph.D. riaditeľ Národného inštitútu zneužívania drog (NIDA) hovorí o závislosti od drog nasledovné: „Nie je rozumné očakávať doživotnú abstinenciu od drog pri prvej skúsenosti s liečbou. Avšak podobne ako ľuďom žijúcim s cukrovkou môže byť vystavená pomôcka na „manažovanie“ ochorenia, tak aj ľuďom žijúcim so závislosťou, môže byť prostredníctvom liečby ponúknutá pomôcka na managovanie cravingu (silnej túžby po droge) a nutkania. Aj napriek ukončeniu liečby, môže človek, ktorý ju zabsolvoval, po dlhšej dobe potrebovať ďalšiu.“
Neurofarmakológ profesor George Koob, z výskumného inštitútu v La Jolla v Kalifornii, súhlasí: „Odhadujem, že 80 percent ľudí so závislosťou, ktorí opustia detoxifikačný program, sa k užívaniu drog vráti do roka. Len asi 20 percent dokáže abstinovať po absolvovaní detoxifikačného programu.“

CRAVING - PRÍČINA NÁVRATU K  (ZNE)UŽÍVANIU DROG

Určiť prečo je závislosť od drog tak náchylná k relapsom, to je hlavná úloha výskumníkov/výskumníčok z tímu NIDA. Jedným z vinníkov tohto stavu je craving, teda sila túžby po drogách. Craving ostáva mesiace alebo roky po ukončení užívania s ľuďmi, ktorí prekonali závislosť od drog. Vedci zistili dôkaz, že craving môže byť čiastočne fyzický fenomén. Teda craving nepatrí len do oblasti psychiky, ako sa to často prezentuje. Craving súvisí s dlhotrvajúcimi zmenami v mozgových funkciách, ktoré spôsobuje závislosť. Mozog si akoby zvykol na fungovanie v prítomnosti drog a stáva sa „slabším“ v podmienkach abstinencie.

CRAVING A TZV. SPÚŠŤAČE

Prežívanie cravingu sa môže spustiť za pomoci tzv. spúšťačov. „Obnovenie pocitu cravingu môže spôsobiť napr.: stretávanie ľudí, miest či vecí, ktoré súvisia s užívaním drog“, hovorí Leshner. Tieto spúšťače pripomínajú tzv. emočnej pamäti silu „raušu“ a tak môžu vyvolať neodolateľnú túžbu po užití drogy (craving). „Aj počas abstinencie dokážu „spúšťače“ produkovať silnú túžbu po droge“, dopĺňa. Z tohto pohľadu sa javí ako dôležité pri liečbe, sústrediť sa na rozpoznanie spúšťačov. Kvôli spúšťačom sa ľudia vracajú k (zne)užívaniu drog, ak sa nevyvarujú priateľom, miestam a veciam, ktoré sa im spájajú s užívaním drog. Steven Hyman, riaditeľ Národného inštitútu duševného zdravia tvrdí: „Ešte aj po rokoch abstinencie, môžu ľudia zažívať skutočný craving a riskovať tak návrat k užívaniu drog na miestach ich predošlého užívania.“

Štúdie dokazujú, že dôsledkom pôsobenia spúšťačov sa v ľudskom tele spustí aj konkrétne fyzické reakcie, ako sú napr.: zmeny v srdečnej činnosti, krvnom tlaku či veľkosti zreničiek. Dokazuje to, že prežívanie cravingu, nie je záležitosť len psychiky. Tieto telesné reakcie sú špecifické aj podľa toho, od akého typu drogy bol človek závislý. „Závislosť od kokaínu spôsobí iné telesné reakcie ako závislosť od heroínu,“ hovorí O´Brien, riaditeľ Veterans Medical Centre psychiatrie pri univerzite v Pensylvánii.

Anna Rose Childress, riaditeľka VA Centra pre výskum závislostí na Univerzite v Pensylvánii, využíva pozitrónový emisný tomograf (PET), ktorý akoby umožňuje vidieť  fungovanie mozgu, keď človek zo závislosťou od kokaínu prežíva craving. Laicky povedané PET nám akoby umožňuje vidieť craving v mozgu. Našla časti v mozgu, ktoré  boli počas snímania rozjasnené. Ukazuje to, že tieto oblasti sa počas cravingu aktivujú. Jednalo sa o časti mozgu, ktoré sú spojené s regulovaním emócií a motiváciou – napr.: hypotalamus a amygdala.

PROBLÉMY A NÁVRAT K (ZNE)UŽÍVANIU

Návrat k (zne)užívaniu drog nesúvisí však iba so spúšťačmi. Ukazuje sa, že návrat k užívaniu drog súvisí aj s inými problémami, ktoré oslabujú človeka po ukončení liečby. „Najviac relapsov (užitie drogy) nastáva medzi ľuďmi, ak sa cítia zle,“ hovorí Leshner. Ohrozenie ich abstinencie spôsobujú situácie ako napr.: smrť niekoho blízkeho, strata zamestnania alebo iné stresy.

RELAPS A RECIDÍVA

Odborníci/odborníčky upozorňujú na rozdiel medzi relapsom a recidívou. Relaps sa chápe ako „pošmyknutie“ či jednorázové užitie drogy, pričom nemusí viesť k návratu k (zne)užívaniu drog (recidíve).  Ak sa však jednorázové pošmyknutie - relaps nezastaví, môže pokračovanie v užívaní drog spôsobiť, že človek bude užívať v takej istej alebo i väčšej frekvencii ako predtým.
Boli pozorované tendencie ľudí, ktorí po relapse začali užívať tak veľa, akoby chceli dohnať obdobie neužívania“, hovorí Koob. Objavil, že keď potkany závislé od alkoholu prejdú detoxom na 3-4 dni a potom sa k alkoholu vrátia, potkany pijú o 50percent viac ako predtým. Tento jav nie je ešte pre vedcov dobre zrozumiteľný.

Dôležité však pri liečbe závislostí je, že ak včas podchytíme relaps, môže sa relaps stať len zakopnutím v ceste k uzdraveniu. Treba sa počas liečby venovať tomu, aby ľudia poznali svoje spúšťače a vyvarovali sa im. Časť liečby je aj učenie ako spúšťače spoznať a ako sa im vyvarovať. Rozprávanie o týchto situáciách, o nutkaní k užívaniu drog, môže pomôcť prečkať, kým craving pominie. Dôležité je vedieť, že pokiaľ človek, ktorý abstinuje, prežíva ťažké obdobie a stresy, je náchylnejší k relapsu. Poznanie mechanizmu fungovania cravingu, nám pomôže menej sa trápiť na ceste k uzdraveniu.

Nepodporujeme užívanie akýchkoľvek drog. Článok sa snaží minimalizovať riziká, ktoré s užívaním drog súvisia. Užívanie akejkoľvek látky akýmkoľvek spôsobom, môže viesť k závažným zdravotným problémom. Zverejnenými informáciami sa snažíme zmierniť negatívne dopady užívania drog  na zdravie. Pokiaľ je to možné, vyhni sa užívaniu drog. Zabrániš tak problémom a riziku vzniku drogovej závislosti. Navštív sekciu pomoci a vyhľadaj odbornú pomoc. Dôležité je využívať informácie aj podľa právneho upozornenia.


Článok Janet Firshein, z http://www.wnet.org/closetohome/science/html/relapse.html