Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb.

Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.

Rozumiem

Drogová závislosť a biológia

ĽUDIA VEĽMI ČASTO PODCEŇUJÚ ZLOŽITOSŤ DROGOVEJ ZÁVISLOSTI. ZA TÝMTO TVRDENÍM SI STOJÍM. STRETÁVAM SA S NÍM PRI ROZHOVOROCH S PRIATEĽMI, NA VEREJNÝCH INTERNETOVÝCH DISKUSIÁCH A AJ PRI SVOJEJ PRÁCI S ĽUĎMI, KTORÍ UŽ9VAJ/ DROGY. SPOLOČNOSŤ SI MYSLÍ, ŽE PRESTAŤ UŽÍVAŤ DROGY SA DÁ LEN NA ZÁKLADE SILY VÔLE. AVŠAK PRÁVE TOTO ZJEDNODUŠENIE ČASTO SPÔSOBUJE ŤAŽKOSTI V LIEČBE DROGOVEJ ZÁVISLOSTI, NEÚSPECH A POCITY OSOBNÉHO ZLYHANIA. AVŠAK JA VIEM, ŽE DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ NIE JE JEDNODUCHÁ. PREDSA LEN,  ZÁVISLOSŤ JE ŽENSKÉHO RODU A TROCHU ZLOŽITOSTI JEJ SVEDČÍ. PRETO SA TERAZ POKÚSIM PREDSTAVIŤ VÁM TROŠKU JEJ ŽENSKEJ ROZMANITOSTI POHĽADU BIOLÓGIE.

Drogová závislosť je dlhotrvajúce ochorenie, ktoré je charakteristické recidívami (teda návratmi k užívaniu drog po liečbe). I keď je pravda, že väčšina ľudí sa pre užívanie drog rozhodne dobrovoľne, časom sa už o dobrovoľnosti hovoriť nedá. Po čase užívania totiž drogy spôsobujú ťažkosti a väčšinou už nie je jednoduché s užívaním prestať. Viete prečo? Zdá sa, že aj na to súčasná veda pozná odpoveď. Kľúčovú úlohu v tomto prípade zohráva dopamín.

Dopamín – posol dobrých správ
Dopamín je chemická látka, tzv. neurotransmiter. Náš mozog vytvára viac ako 100 rozličných neurotransmiterov. Dopamín je len jeden z nich. Jednoducho je neurotramsmiter akýsi posol správ, ktorý vyrobia mozgové bunky. Zložito je neurotransmiter prenášač vzruchov a informácií v mozgu.
Vždy, keď zažijeme niečo, čo nás príjemne prekvapí alebo poteší, v našom mozgu sa vyrobí Dopamín. Stáva sa tak napríklad pri jedení, pití, športe alebo sexe. Akoby sa naše telo odmenilo za to, že sme mu spravili dobre. Väčšina drog (heroín, kokaín, pervitín) umelo ovplyvňujú „výrobu“ dopamínu. Naše telo preto zažíva po užití drog príjemné pocity. A keďže ich chce zažívať znova a znova, „núti“ nás opakovane užiť drogu (teda donútiť mozgové bunky vyrobiť dopamínu). Rôzne drogy dokážu ovplyvniť vylučovanie dopamínu v rôznej intenzite a niektoré drogy ho neovlyvňujú vôbec. Preto sa s niektorými drogami prestáva „ťažšie“ a s inými „ľahšie“. 

Čo sa teda stane, keď užijeme drogu?
Akákoľvek droga, po tom, ako ju užijeme, začne ovplyvňovať prirodzené fungovanie nášho tela. Stane sa akoby tajným fantómom, ktorý začne meniť naše pocity, činnosti orgánov (napr.: rýchlejšie nám bije srdce) a podobne.

Obyčajne existujú dva spôsoby, ako droga mení naše pocity alebo činnosť orgánov:
1. Droga dokáže napodobniť funkciu „poslov správ“ (už spomínaných neurotransmiterov), ktoré prenášajú informácie do mozgu. Skúsim takýto príklad. Keď bežíme, naše telo pošle do mozgu „správu“, že svaly potrebujú viacej krvi. A tak pošlú „posla“ (neurotransmiter), ktorý správu odovzdá mozgu. Mozog „správu“ spracuje a pošle do srdca s informáciou, že je potrebné, aby začalo rýchlejšie pulzovať. A tak srdce spraví to, čo si mozog želá. Začne rýchlejšie pulzovať. Niektoré drogy (napríklad pervitín) však dokážu to, že obalamutia tohto nášho „posla správ“. Aj keď nepotrebujeme, aby nám srdce začalo rýchlejšie pulzovať, vďaka účinku drogy, „posol“ srdcu doručí informáciu, že musí pulzovať rýchlejšie. A srdce tak aj spraví.

2. Droga tiež môže spôsobiť, že naše telo začne vylučovať už spomínaný dopamín. Dopamín je tiež „poslom správ“. A to už sme spomínali. Dopamín je proste „posol dobrých správ“. Vždy keď sa vylúči, naše telo zažije príjemné pocity a cíti radosť. Takže po užití drogy sa ľudia často cítia príjemne a telo to chce zažívať zas a znova. Ľudia užívajú drogy opakovane, pretože chcú alebo potrebujú opäť zažívať príjemné pocity.

Po čase...
Ak však opakovane užívame drogy dlhodobo, naše telo si na to zvykne. Prestane vylučovať dopamín sám od seba. Bude čakať, kým mu dopamín doručíme my sami – bez námahy a ľahko - tým, že užijeme drogy a to spôsobí vylučvanie dopamínu bez námahy. Takže v konečnom dôsledku už nebudeme cítiť príjemné pocity. Budeme „nútení“ užívať drogu dokolečka dokola, len aby sme sa cítili normálne. Často sa môže stať, že tej drogy potrebujeme viac a viac. Tento fenomén sa nazýva vznik tolerancie (a je jeden zo znakov drogovej závislosti).

Preto nezabúdajte na túto zložitú „dopamínovú“ súčasť užívania drog. Ovplyvňuje naše radostné pocity. Aj preto sa cítime tak mizerne v čase „krízy“ alebo počas prvých dní abstinencie. Chýba nám dopamín. Dopamín je dôvodom, že sa môžeme cítiť zle aj po pol roku (viac pozri post akútny abstinenčný syndróm).

Nepodporujeme užívanie akýchkoľvek drog. Článok sa snaží minimalizovať riziká, ktoré s užívaním drog súvisia. Užívanie akejkoľvek látky akýmkoľvek spôsobom, môže viesť k závažným zdravotným problémom. Zverejnenými informáciami sa snažíme zmierniť negatívne dopady užívania drog  na zdravie. Pokiaľ je to možné, vyhni sa užívaniu drog. Zabrániš tak problémom a riziku vzniku drogovej závislosti. Navštív sekciu pomoci a vyhľadaj odbornú pomoc. Dôležité je využívať informácie aj podľa právneho upozornenia.

Zdroje: http://www.drugabuse.gov/infofacts/understand.html, www.emcdda.europa.eu/.../att_81454_SK_TDAD09001SKC_WEB.pdf  - Pozornosť upriamená na drogy. Neurobiologický výskum drog: etické a strategické dôsledky, WHO (2004). Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislostí.