Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb.

Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.

Rozumiem

Rozhovor s bývalou užívateľkou drog

Rozhovor s bývalou užívateľkou drog

Z dôvodu ochrany osobných údajov osoba nevystupuje pod skutočným menom.

Oliver: Ahoj Simona, môžeš nám niečo o sebe povedať?

Simona: Ahoj, v súčasnosti som voľnočasová pedagogička a pracujem s deťmi, ktoré si vo svojom živote prešli traumou alebo ťažkými zážitkami, pretože sama mám s ich situáciou skúsenosti.

O: Aké drogy si užívala dlhodobejšie?

S: Kodeín, DXM, LSD, DMT a heroín.

O: Skús sa vrátiť do doby pred tým, ako si začala užívať drogy. Pamätáš sa na to, ako si sa pozerala na užívanie drog a na ľudí, ktorí ich užívali?

S: Ja som začala užívať drogy veľmi skoro, takže mám pocit, že som sa na užívanie drog nestihla začať pozerať ako na niečo cool, alebo vyslovene negatívne. Bola som vtedy doslova dieťa, takže som len mala vytvorené mýty o ľuďoch, ktorí berú drogy, ako napríklad to, že majú zlú pleť.

O: Vieš si spomenúť na prvé užitie drogy? Čo ťa k tomu viedlo?

S: Mala som 14 rokov a mojou prvou užitou drogou bola konská dávka kodeínu. Páčilo sa mi vtedy jedno dievča, ktoré sa stretávalo s od nás staršou skupinou ľudí, ktorí sa stretávali a spoločne užívali všetky voľne dostupné lieky a drogy, ktoré sa dali nejakým spôsobom zneužiť. Potom sa hecovali v tom, kto dá čoho viac.

O: Ako si sa cítila po tom, čo si užila drogy?

S: Vtedy som na to veľmi rýchlo zabudla, ale pár mesiacov po tom, taktiež po podobnom zážitku som si začala uvedomovať, že je to ľahko dostupné, vcelku lacné, silné...

O: S akými drogami si potom pokračovala?

S: V tej partii potom začalo fičať piko a herák, aj keď ten herák bol dosť nečistý a ja som si začala s týpkom, ktorý šňupal herák a asi aj predával, tak som to s ním skúsila. Nemala som žiaden medzistupienok medzi ľahkými a ťažšími drogami, ako to väčšinou býva. Užívanie mi potom spôsobilo veľké zdravotné problémy, kvôli ktorým som sa potom v 15 rokoch ocitla v nemocnici a tam som sa zoznámila s pikermi, ktorí rôznymi spôsobmi do tej nemocnice nosili drogy, ktoré si dokážeš zohnať v lekárni.

O: Ako si sa vtedy pozerala na nebezpečenstvo závislosti a predávkovania sa?

S: Veľa sme sa o tom rozprávali s mojou kamarátkou, cez ktorú som sa k drogám dostala. Riešili sme, že čo znamená byť „feťák“, alebo „závislý“ a začali sme žiť v presvedčení, že pokiaľ dokážeš normálne chodiť do školy, byť sebestačný, alebo chodiť do práce, tak nie si feťák a nie si závislý. Moji dospelí kamaráti, ktorí sú závislí na drogách v tomto presvedčení žijú dodnes. Je to však úplná blbosť.

O: Mala si vtedy prístup k informáciám o tom ako bezpečnejšie užiť drogu, alebo ako sa vyhnúť predávkovaniu či nakazeniu sa nejakým ochorení?

S: To som vôbec neriešila, väčšinou mi len niekto povedal, že „keď si dáš 8 tohoto, tak je to super“ a ja som si potom dala 15. Vtedy nebola riešená absolútne žiadna bezpečnosť

O: Kedy si začala riešiť bezpečnosť pri užívaní? Poradil ti niekto zo starších užívateľov, ako užívať bezpečnejšie?

S: V mojom okolí sa nič ako bezpečnosť pri užívaní nikdy neriešilo. Mali sme k tomu prístup „keď to poserieš, tak to poserieš“. Nebola tam žiadna prevencia, žiadne povedomie o predávkovaní. V partii sa veľa krát niekto predávkoval, alebo sa niečím nakazili, náš prístup to však nezmenilo. Brali sme to ako súčasť rizika, do ktorého sme šli. Keď som mala 17-18, prestala som užívať drogy, nepila som alkohol a šla som do Dánska. Potom som však v 19 znova začala a za nejakú dobu som začala mať pocit, že som to brutálne prepískla. Tú bezpečnosť som začala riešiť až keď bolo neskoro.

O: Stretávaš sa často s mladými ľuďmi, ktorí užívajú drogy do 30 rokov? Myslíš, že by si vedela opísať takéhoto človeka? Dá sa to vôbec?

S: Stretávam, je to tak 80% mojich známych. Nemyslím si, že sa to dá tak ľahko opísať. Každopádne väčšina mojich známych užíva piko a tam vidím spoločné znaky toho, ako na nich to piko vplýva. Niektorých poznám 5-6 rokov a vidím, že im to prestáva myslieť, začínajú byť paranoidní, nedokážu riešiť problémy v práci a vo vzťahoch. V prípade, že nemajú prístup k drogám tak sú strašne neistí v spoločnosti. Bývajú depresívnejší, dosť často majú pocit, že ich obklopujú úplne neriešiteľné problémy a že neuniknú svojmu osudu.

O: Prečo sú podľa teba pre mladých ľudí drogy také atraktívne?

S: To je dobrá otázka. Ja si napríklad nepamätám žiaden pocit typu „fíha, toto je cool a musím to skúsiť“, pamätám si skôr strach z vylúčenia, ktorý ma k tomu donútil. Aby som však odpovedala – na človeka v tejto spoločnosti sú kladené strašne veľké požiadavky a drogy sú jednoduchý spôsob ako na tie požiadavky zabudnúť, alebo na ne na chvíľu zabudnúť.

O: Čím si myslíš, že sú mladí ľudia ohrození pri užívaní drog? Myslíš si, že majú dostatok potrebných informácií?

S: Rozhodne nemajú dostatok informácií, ale to sa líši droga od drogy. Myslím si, že niektoré drogy sú už v celku dobre pokryté, ale čo sa týka tých drog, na ktorých som bola závislá ja, tak tie sa vôbec neriešia. Závislosť na voľno dostupných liekoch a liekoch na predpis je v spoločnosti úplne akceptovaná. Nikdy som sa nestretla s poradenstvom ohľadne týchto liekov a to naozaj chýba mladým ľudom, ktorí ich často vyhľadávajú. Taktiež ak začneš v mladom veku riešiť svoje problémy drogami, tak potom máš oveľa menšiu šancu uvedomiť si ich a dostať sa z nich.

O: V čom sú podľa teba mladí užívatelia ohrození oproti starším užívateľom a v čom sú tieto skupiny špecifické?

S: Nemyslím si, že komunity užívateľov sú ohraničené vekom. Väčšinu komunít, ktoré poznám sú vekovo veľmi premiešané a veľmi často na seba vplývajú mladší a starší užívatelia aj negatívne aj pozitívne. Taktiež si nemyslím, že keď si starší, tak máš k drogám zodpovednejší prístup. Nemám pocit, že vek súvisí s tým, akú drogu si kúpiš, či máš viac financií, alebo či si nájdeš informácie o bezpečnom užívaní. Absolútne nenávidím, keď starší nezodpovední drogovo závislí ľudia stiahnu mladších neskúsených a neinformovaných ľudí do drogovej závislosti. Toto som za svoj život videla až príliš veľa krát. A čím je komunita užívateľov špecifická? Viac sa v nej toleruje násilie na ženách a násilie všeobecne. Toleruje sa riešenie konfliktov agresívnym spôsobom, ojebávanie, finančná závislosť, nevyriešené osobné problémy...

O: Do akej miery sú podľa teba pre mladých ľudí, ktorí užívajú drogy dostupné služby (harmreduction, terapie, liečenia)?

S: Neviem o veľa službách a mám pocit, že za tých pár rokov sa to vôbec nezmenilo k lepšiemu. V dobe kedy som užívala drogy bolo veľa deciek posielaných na liečebne z donútenia rodičov a potom sa dostali na psychiatriu. Mám pocit, že tieto služby samovoľne vyhľadáva ešte menej ľudí ako pár rokov dozadu. Čo ma ale teší, že mladí ľudia užívajúci drogy ktorých poznám v súčasnosti aspoň používajú internetové stránky ako Erowid.org a dodržiavajú napríklad aspoň trojdňové odstupy v užívaní. To som ja voľakedy v svojom okolí nikdy nevidela.

O: Využívala si aj ty nejaké zo služieb, ktoré tento štát, alebo mimovládky ponúkajú?

S: Keď som bola mladšia tak som bola na liečení, ale nebolo to liečenie iba zo závislosti na drogách. Keď som mala 19 tak som bola asi na jednom skupinovom sedení a jednom štátom dotovanom liečení. Potom som sa rozhodla, že štátne služby už nikdy nevyhľadám, pretože ma to vôbec nemotivovalo a ani mi to nepomáhalo. Na tom stretnutí som mala pocit, že by som sa najradšej vrátila späť k užívaniu.

O: Máš nejaké skúsenosti zo zahraničia napr., či mladým ľuďom venujú iné štáty viac pozornosti, ak užívajú drogy?

S: Mám skúsenosti z Dánska, kde som žila. Tam je však oveľa viac ľudí závislých na alkohole ako na iných drogách a mám pocit, že práve to sa tam veľmi nerieši. Bola tam lepšia drogová prevencia, ale čo sa týka závislosti na alkohole, tak tá bola úplne spoločensky akceptovaná.

O: Na poradni drogy.org často píšu mami, otcovia, sestry, že ich blízky užíva marihuanu alebo šnupe. Ich reakcia je väčšinou len liečba a nič iné. Aký máš názor na liečbu ty? Má to vôbec význam pre mladých, ak si svoj problém neuvedomujú, že ich dáme do liečebne? Čo by si poradila takýmto rodičom, súrodencom?

S: Myslím si, že by to mala byť kombinácia psychoterapie, liečby, veľkého zapájania sa tvojich najbližších a tvoja vlastná snaha to zmeniť. Liečba nie je jediná potrebná vec na to, aby sa človek z toho dostal. Musí si uvedomiť, či mu užívanie spôsobuje problémy a musí ich potom chcieť odstrániť. Rodičom a súrodencom by som poradila, aby sa snažili porozumieť situácii, kvôli ktorej daná osoba začala užívať drogy. Mali by sa s ňou viac rozprávať, venovať jej čas. Zistiť, čo tá osoba potrebuje a chce, čo jej v živote chýba. Moju bývalú frajerku rodičia stále dávali na liečenie a vôbec sa nezaujímali o jej problémy, liečenie nikdy nebrali ako pomoc, ale vždy to bola forma trestu... „ešte raz si niečo dáš a letíš z domu“. Problém bol aj ten, že ju všeobecne stále tlačili do vecí, ktoré nechcela.

O: Čo by mohlo byť pre mladých motiváciou k zmene?

S: Riešenie spoločenskej nespravodlivosti. Zúčastňovanie sa dobrovoľníckych projektov, pomáhať ľuďom v podobnej situácii, prísť na to, ako tieto problémy riešiť. Rozprávať sa s inými o tom, aké problémy ich nútia užívať drogy. Skvelý spôsob je aj hocijaká tvorba, písanie, kreslenie. Svet je úžasný a je v ňom toľko možností, je potrebné nazbierať silu a pokúšať sa postaviť na nohy, hoci aj s pomocou iných. A nevzdávať sa keď to nevyjde aj na desiaty krát.

O: Čo ťa motivovalo k tomu, aby si prestala užívať?

S: Bola som natvrdlá. Začala som mať problém s predstavivosťou, bola som paranoidná, ale najviac ma znepokojovalo, že sa neviem sústrediť. Jeden zo silných momentov, kedy som si uvedomila, že som na tom zle sa odohral v pražskom metre. Uvedomila som si, že nevidím vôbec žiaden rozdiel medzi tým, kedy mám otvorené oči a medzi tým, kedy ich mám zatvorené. Tak veľmi som nevnímala svoje okolie a vedela som, že je to spôsobené drogami a tým ako tie drogy dlhodobo ovplyvnili moju schopnosť sústredenia sa.

O: Aké to bolo počas toho obdobia, kedy si s užívaním sekla? Aký máš v súčasnosti pohľad na užívanie drog?

S: Nemala som až také silné nutkanie. Cítila som naozaj veľkú potrebu skončiť, takže aj keď som nejaké nutkanie cítila, tak som ho ignorovala. Robila som vtedy v čajovni, tak som pila veľa čaju. Nutkanie mám niekedy aj teraz, ale moje odhodlanie a presvedčenie je silnejšie. A naozaj sa mi hnusí trh s drogami, takže ho vôbec nechcem podporovať.

O: Prečo si myslíš, že niektorí ľudia neprestanú užívať drogy aj napriek tomu, že na sebe pozorujú zmeny?

S: Podľa mňa je to väčšinou spojené s depresiami, alebo úzkosťami. Aj kebyže máš znova dobrú pamäť a vieš sa sústrediť, tak ten svet okolo teba nebude lepší. Budeš mať stále tie isté problémy, bude to stále rovnako napi*u, tak prečo s tým nepokračovať?

O: Ako sa cítiš pri tom, ak v súčasnosti niekto z tvojich známych užíva drogy?

S: Záleží to od typu drogy. Ak ale viem, že užívajú len z času na čas, oddýchnu si potom, dajú si prestávku, vedia z akého je to zdroju a užijú si to, tak je to pre mňa v pohode. Ak však vidím návyk v pravidelnosti, tak z toho nemám dobrý pocit a dám to tým ľuďom najavo. Neznášam však užívanie amfetamínov a kokaínu, vtedy mi je naozaj zle ak som s tými ľuďmi.

O: Odkázala by si niečo čitateľkám a čitateľom?

S: Svoje zlé obdobie neľutujem. Nasrala som veľa ľudí, našla som seba, odpálila som si nejaké šance do konca života, ale napríklad mi to dalo cennú lekciu empatie. Ak už túto skúsenosť máte, tak ju skúste využiť a pomôcť ľuďom v zlých životných situáciách. Komunikujte s nimi o ich problémoch a o tom, čo ich brzdí. Závislosť je často len následok iných problémov.

Tento článok vznikol v rámci projektu Človek z komunity pomáha, s podporou Nadácie pre deti Slovenska z fondu Hodina deťom. Ďakujeme.

OH