Rusko je krajina, kde v súčasnosti žije asi 2 milióny injekčných užívateľov drog. Je to krajina, kde nie je dostupná substitučná liečba a programy výmeny ihiel nie sú akceptované a podporované vládnymi orgánmi. Každý deň tu dochádza k porušovaniu ľudských práv a k diskriminácií užívateľov/liek drog.
Irina Teplinskaya je užívateľka drog žijúca v Rusku, ktorá sa významne angažuje za práva ľudí užívajúcich drogy. Ponúkam vám  príbeh z jej života, o ktorom otvorene hovorila prvý krát na jednej veľkej medzinárodnej konferencii v apríli 2011.

....“Stala som sa aktivistkou iba nedávno a toto je môj prvý zážitok na medzinárodnej konferencii. Necítim sa len vysoko poctená ale taktiež zodpovedná za to, že môžem hovoriť na tejto konferencii v mene ruských užívateľov/liek drog. 
Prvý krát vôbec, táto marginalizovaná komunita dostáva šancu, aby jej reprezentantka otvorene hovorila na verejnosti o ich problémoch, podávala dôkaz o rozsiahlom porušovaní ľudských práv. Nehovorím dobrou angličtinou, ale hovorím zo srdca a verím, že rozprávanie od srdca k srdcu  pomôže rozumieť nám navzájom, aj keď hovoríme inými jazykmi.
Môj život je ako malé zrkadlo, ktoré ukazuje väčší obraz; dáva príklad toho, čo sa deje miliónom ľudí, ktorí užívajú drogy v Rusku a vo väčšine iných krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Mám 44 rokov, a posledných 30 rokov som závislá na užívaní opiátov. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie  a Organizácie spojených národov, drogová závislosť je chronické ochorenie. Napriek tomu, v mojej krajine sú ľudia, ktorí sú drogovo závislí vnímaní ako vývrheli spoločnosti, sú sociálne izolovaní a sú im odnímané ľudské práva.
Narodila som sa v Sovietskom zväze vo významnej  rodine. Mala som dobré vyhliadky a mohla som mať veľmi svetlú budúcnosť, mohla som urobiť niečo veľmi dobré pre svoju krajinu. Ale táto budúcnosť nikdy neprišla. Keď som mala 14 rokov, mala som svoju prvú skúsenosť s užívaním ópia a odtedy som žila vo svojej vlastnej krajine ako kriminálnička, ako nežiadúca osoba.
Niekoľko krát som sa pokúšala o liečbu svojej závislosti na rozličných klinikách, ale každý pokus o liečbu zlyhal. Strávila som 16 rokov vo väzení za obchodovanie a držbu drog na osobné použitie – čo znamená, bola som uväznená za správanie priamo súvisiace s mojim ochorením.  Moja rodina ma odvrhla, stala som sa bezdomovkyňou a dva roky som žila doslova na ulici. Čokoľvek sa mi stalo, vždy som pokračovala v užívaní, prestala som bojovať. Cez znečistené ihly som dostala hepatitídu C a HIV. Naposledy, keď som bola vo väzení v roku 2007, sa u mňa rozvinul  AIDS a dostala som tuberkulózu. V tomto momente, som prvý krát vo svojom živote pokúsila pozbierať svoje sily - hoci nie celkom zámerne – a ochrániť svoje hlavné právo, právo na život.
Liečba HIV je v Rusku garantovaná vládou, ale aby som dostala tie užitočné lieky na liečbu HIV vo väzení, musela som držať hladovku. Ako výsledok som sa skoro zabila, môj život bol v nebezpečenstve, a predtým ako bolo príliš neskoro, bola som odvezená z väznice do nemocnice na liečbu tuberkulózy.

Boh vie, prečo som vtedy nezomrela, prežila som napriek všetkému – napriek tomu, že nikto sa vlastne o mňa nezaujímal: ani moja rodina, ani priatelia, ani moja krajina. Nemala som žiadne miesto, kde by som išla. Dva roky som som žila v nemocnici, kde som sa liečila na tuberkulózu, pracovala som ako pomocníčka na  infekčnom oddelení pre  HIV-TB. V období týchto dvoch rokov som videla umierať viac ako 100 svojich priateľov a ľudí ktorých som poznala – všetci mladí ľudia, celkom talentovaní a nádejní. Skoro všetci z nich zomreli z jedného spoločného dôvodu – boli závislí na heroíne a prišli sa liečiť v poslednom štádiu svojej choroby, keď bolo už neskoro na to, aby sa im dalo pomôcť. Užívatelia/ky drog  častokrát nedostávajú adekvátnu liečbu na HIV a TBC, pretože nemôžu len tak jednoducho prestať s užívaním (Pozn: prekladateľky: Liečba HIV a TBC si vyžaduje prestať s užívaním ) Ich závislosť ich núti pokračovať v neustálom kolotoči zháňania drog či peňazí.

Nikdy som nerozumela jednej veci. Ako môžu všetci tí oficiálni predstavitelia, ktorí sú zodpovední za smrť toľkých tisíc mladých ľudí v Rusku – buď kvôli nedostatku vedomostí alebo kvôli svojej úzkoprsej tvrdohlavosti –– ako môžu títo ľudia v pokoji žiť a spávať? Nechávajú ľudí zomierať a nerobia nič, aby im pomohli, zatiaľ čo tí, ktorí umierajú mohli žiť a milovať a vychovávať svoje deti alebo aspoň mohli zomrieť dôstojne.  Priala by som všetkým tým oficiálnym predstaviteľom, aby videli ako ľudia umierajú bez pomoci. Prajem im, aby sa pozreli do očí tých, ktorí žijú bez nádeje. Tie oči, na ktoré nikdy nezabudnem; nikdy nemôžem zabudnúť na to, ako sa pozerajú....a v týchto očiach vidíš horor, výkrik o pomoc a nežnú výčitku, že na rozdiel od teba, oni nemajú už žiadnu zázračnú šancu na záchranu. Predtým ako zomreli skoro všetci si žiadali užiť heroín a ja som im ho nosila....“
Tiež som im dávky pichala, pretože mnoho z týchto umierajúcich ľudí,  bolo už celkom nevládnych, nemali síl ani na hľadanie žily. Myslím, že lekári vedeli, čo robím, ale nikdy ma za to netrestali, myslím si, že ma netrestali preto, lebo oni sami nemohli urobiť nič iné, aby im pomohli zmierniť utrpenie. Čo som robila bolo nelegálne, mohla som byť odsúdená ako dílerka. Keby ma chytili, sudcovi by bolo jedno, že som to robila preto, aby som splnila posledné želanie umierajúcich ľudí – takto sa tí oficiálni predstavitelia držia svojich „humanistických“ princípov!
Ľúbiť ich a pamätať si na nich, zabrániť tomu, aby sa na tieto smrti zabudlo. Sú rôzne cesty ako to robiť: niekto môže smútiť, niekto sa môže modliť, niekto môže nosiť kvety na ich hroby. Niekto iný sa rozhodne, že namiesto slov bude niečo robiť. Myslím si, že je dobré, ak naša láska, priateľské pocity a spomienky sú pretransformované do činov, nie len do pekných slov. Práve to bol môj dôvod, aby som sa stala aktivistkou: Uvedomila som si, že nemôžem viac takto žiť, nič nerobiť. Keď vláda o nás nejaví záujem, môžeme chrániť svoje práva sami. Zúčastnila som sa niekoľkých vzdelávaní a tréningov a začala som pracovať v jednej organizácii, ktorá sa zaoberá problematikou AIDS a poskytuje svoje služby pre ľudí žijúcich s HIV a užívateľom/kám drog. To, že som bola sama užívateľka drog spôsobovalo, že som mala na začiatku problémy pracovať, zvládať svoje absťáky a získavať drogy alebo peniaze na nové dávky. Mnoho krát som zlyhala, všetko stratila a musela som začínať odznova. Môj život vyzeral ako slepá ulička, často som nechcela už žiť.
Všetko sa zmenilo minulý rok, keď som stretla Aňu Sarang – riaditeľku Nadácie Andreia Rylkovova. Nadácia je jediná mimovládna organizácia v Rusku, ktorá otvorene bojuje za substitučnú liečbu pre opiátových užívateľov drog. Stala som sa členkou  pracovnej skupiny zameranej na advokáciu substitučnej liečby v Rusku a nakoniec som dostala možnosť chrániť svoje práva a práva miliónov iných užívateľov/liek drog v Rusku. Pracovala som v tíme s inými ľuďmi a teda som nebola sama vo svojom boji.

Veľa mladých ľudí v Rusku zomiera každý rok, pretože podľa nášho zákona je substitučná liečba metadonom a buprenorfínom  zakázaná; napriek tomu, že táto liečba je odporúčaná Organizáciou Spojených Národov a ujala sa aj v rozvojových krajinách celého sveta. Programy výmeny ihiel a striekačiek boli nedávno v Rusku zrušené – hoci podľa Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov,  predstavujú tieto programy hlavné zložky komplexnej HIV prevencie pre ľudí, ktorí injekčne užívajú. Dokonca aj vedecké diskusie na témy súvisiace s užívaním metadonu  - čo je jeden z dôležitých liekov odporúčaných Svetovou Zdravotníckou Organizáciou – sa považujú za nelegálne a môžu byť v Rusku klasifikované  ako „propagácia užívania drog“. Rusko oficiálne schvaľuje prístupy v rámci liečby závislostí, ktoré sú postavené na násilnej abstinencii a ktoré zahrňujú ponižovanie a odnímanie práv ľuďom užívajúcim drogy.
Nedávno sa v celej krajine diskutovalo o  prípade, kde jedna organizácia v Rusku - Nadácia Mesto bez drog, poskytovala liečbu závislosti a využívala pri tom také  „metódy“ ako únosy užívateľov/liek drog, ich pripútavanie, hladovanie, bitie a mučenie. Značne veľká časť verejnosti vyjadrila podporu používania týchto praktík v rámci liečby drogových závislostí. Dokonca ani organizácie, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami neprotestovali proti ich používaniu; niektoré z týchto organizácií s tým dokonca súhlasili. Stigma súvisiaca s užívaním drog je v našej krajine taká vysoká, že dokonca ani profesionáli/ky pracujúci v oblasti ľudských práv, nás nepovažujú za ľudské bytosti, ktoré majú nepopierateľné práva, tak ako ostatní ľudia. Tehotné ženy nemajú žiadny prístup k špecializovanej starostlivosti; musia buď skončiť s tehotenstvom alebo pokračovať v užívaní ilegálnych drog, až kým neporodia. V krajinách, kde je substitučná liečba dostupná – užívateľky drog – tak ako iné ženy môžu mať deti, kojiť ich a vychovávať bez toho, aby riskovali svoje zdravie alebo životy. V našej krajine, nie je žiadne špecializované krízové centrum pre užívateľky drog s deťmi, ktoré sa chcú liečiť.

V súčasnosti pripravujem sťažnosti na Ústavný súd Ruskej Federácie a na Európsky súd pre ľudské práva. Chcem žiadať o poskytovanie adekvátnej liečby pre užívateľov/ky drog v Rusku.
Moje aktivity zapĺňajú stránky národných médií – veľa novín robí so mnou rozhovory o tom, čo robím. Skoro všetci novinári sa ma opýtali na jednu a tú istú otázku: „chcete aby Vám Rusko zaplatilo odškodnenie rozhodnutím Európskeho súdu? Nechcete dostať liečbu na to,  aby ste s užívaním prestali, ale žiadate, aby Vám Vaša krajina zabezpečila drogy na úkor verejných financií?
Nie, nechcem, aby mi Rusko platilo odškodnenie! Tisíce z mojich priateľov zomrelo na AIDS, tuberkulózu alebo predávkovanie. Za seba môžem povedať, že som stratila všetko v živote: zdravie, vzťahy v rodine, domov, nádejnú budúcnosť. Strávila som polovicu svojho života vo väzení, bola som ponižovaná a bez nádeje len preto, že som chorá. Ako môže niekto vyčísliť tieto straty v peniazoch??? Naozaj si niekto myslí, že som to všetko robila úmyselne, len aby som sa vyhla liečbe? Mám chronické ochorenie a usilujem sa dosiahnuť uplatnenie svojho práva na zdravie, ktoré je garantované v Ústave Ruskej Federácie, rovnako ako práva tých 5 miliónov ľudí užívajúcich drogy v Rusku! Chcem, aby sme mali  prístup k sterilným ihlám. Chcem, aby sa predchádzalo tomu, že sa tisíce mladých užívateľov/liek ročne infikuje HIV a hepatitídou C cez špinavé striekačky. Chcem, aby mali moji priatelia prístup k liečbe HIV, tuberkulózy a hepatitídy – na ktoré v súčasnosti umierajú ľudia v rozvinutých krajinách.  Chcem, aby moje kamarátky nemuseli predávať sex za drogy, chcem, aby boli ochránené proti násiliu a aby mohli rodiť a vychovávať zdravé deti. Nechcem, aby sa každý rok zatvárali tisíce ľudí za malé priestupky spojené s užívaním drog. Chcem, aby sme dostávali liečbu. To, že Rusko odmietlo poskytovať substitučnú liečbu je absolútne nepodložené dôkazmi; o to viac, že následkom je porušovanie ľudských práv.
V októbri 2010 generál Spojených národov Ban Ki – moon navštívil  metadonovú kliniku  v Kambodži. Ukázal tým svetu, že programy metadonovej substitučnej liečby sú legálne, dôležité a mali by byť dostupné. Sám generál podával metadon pacientom/kám v Kambodžskej klinike. V Rusku sme tiež ľudia so všeobecnými právami a tiež máme právo na život!
Vo februári 2011, počas oficiálnej návštevy Vysokej komisárky Spojených Národov pre ľudské práva Navanethem Pillay v Rusku, som sa zúčastnila na jej stretnutí s ľudskoprávnymi organizáciami. Bola som poctená hovoriť s pani Pillay v mene 5 miliónov ľudí užívajúcich drogy v Rusku. Žiadala som o zasiahnutie do oblasti ochrany ľudských práv pre ľudí, ktorí užívajú drogy, hlavne v súvislosti s právom na zdravie. Odovzdala som komisárke list podpísaný 17 organizáciami, ktoré pracujú v oblasti HIV/AIDS a harm reduction, v ktorom sme žiadali o zlepšenie situácie s porušovaním práv na zdravie užívateľov/liek drog v Rusku. Nadväzujúc na naše stretnutie, Vysoká komisárka Spojených Národov pre ľudské práva odovzdala Ruskej vláde dve odporúčania
1) Spustiť pilotné programy substitučnej liečby v Rusku a odstrániť legálne obmedzenia pre jej poskytovanie
2) Poskytnúť finančnú a politickú podporu programom výmeny ihiel, aby boli zabezpečené celkové opatrenia HIV prevencie ako aj zaangažovanie užívateľov/liek drog do týchto programov a prístup k zdravotníckym službám.

Spätnú väzbu z vlády sme dostali takmer okamžite. Hneď ďalší deň, niekoľko novín uverejnilo rozhovory s ministerkou zdravotníctva Tatianou Golikovou a riaditeľom štátneho dozoru ochrany práv Gennadym  Onischenkom. Vo svojich rozhovoroch títo štátni predstavitelia vyhlásili, že podľa svojich dostupných informácií neexistuje žiadny dôkaz o účinnosti programov substitučnej liečby. Substitučná liečba nie je podľa nich ozajstná liečba, ale iba náhrada jednej drogy za inú. Všetky pilotné programy výmeny ihiel, ktoré  nedávno existovali v niektorých častiach Ruska, neuspeli v znížení prenosu HIV medzi ľuďmi užívajúcimi drogy a nemali žiadny vplyv na situáciu v oblasti HIV.
Povedala by som, že ruskí vládni predstavitelia sú zvyknutí klamať a nedodržiavať svoje sľuby, pretože sú si úplne istí, že im to prejde. Preto som sa rozhodla nemlčať. Nebudem čakať na to, kým zomriem na AIDS alebo predávkovanie. Požiadam  medzinárodné organizácie o pomoc. Právo na zdravie je jeden zo základných, neodnímateľných ľudských práv, ktoré je  garantované niekoľkými medzinárodnými dohodami rovnako ako aj ruskou ústavou. Je mi nanič z toho, že sa musím stále báť; že musím stále naháňať peniaze na ilegálne drogy, že musím prechádzať abstinenčnými príznakmi, že vždy zlyhám pri nedodržiavaní HIV liečby....
Mám toho dosť. Som pripravená biť sa za svoje práva až do konca, pretože som ľudská bytosť a som  aj občianka svojej krajiny!....

Nepodporujeme užívanie akýchkoľvek drog. Článok sa snaží minimalizovať riziká, ktoré s užívaním drog súvisia. Užívanie akejkoľvek látky akýmkoľvek spôsobom, môže viesť k závažným zdravotným problémom. Zverejnenými informáciami sa snažíme zmierniť negatívne dopady užívania drog  na zdravie. Pokiaľ je to možné, vyhni sa užívaniu drog. Zabrániš tak problémom a riziku vzniku drogovej závislosti. Navštív sekciu pomoci a vyhľadaj odbornú pomoc. Dôležité je využívať informácie aj podľa právneho upozornenia.

Zdroj:
http://inpud.wordpress.com/2011/04/18a-most-insprirational-russian/, príhovor Irini Teplinskaya na Medzinárodnej konferencii venovanej znižovaniu rizík spojenej s užívaním drog v apríli 2011.

Preložila Eva