Drogová závislosť

Drogová závislosť bola v nedávnej minulosti definovaná rôzne a i v súčasnosti existuje v odbornej i laickej literatúre veľa definícií, ktoré sa čiastočne prekrývajú. Moderná medicína chápe závislosť ako chronické ochorenie mozgu, naopak niektorí psychológovia/psychologičky ju považujú za nekontrolovateľný návyk. Niektorí ľudia a organizácie sa snažia dokonca termínu „závislosť” úplne vyhnúť pre jeho znevažujúce a hanlivé konotácie.

Mnohé nejasnosti ohľadom závislostí pomáha vysvetliť neurobiologický výskum. Zistilo sa, že v prirodzených situáciách sa dopamín (chemická látka resp. hormón spájaný s príjemnými pocitmi a stavmi) uvoľňuje vtedy, keď je odmeňujúca skúsenosť nová, lepšia ako sa očakávalo alebo neočakávaná. Takéto uvoľňovanie dopamínu pomáha jedincovi zapamätať si signály ohlasujúce odmenu. Teda keď sa dopamínový systém v dôsledku užívania drogy nadmerne vybudí, snaha zopakovať tieto účinky môže prevládnuť nad inými dôležitými aktivitami zameranými na cieľ. Aktivity, ktoré prinášali užívateľovi/užívateľke predtým potešenie, už potešenie neprinášajú. Príťažlivé je naopak užívanie drog a vytvára túžbu užívať ich opakovane.

Z pohľadu medicíny je človeku diagnostikovaná drogová závislosť vtedy, ak pociťuje silnú túžbu alebo baženie užívať drogu, má problémy v kontrole užívania drogy týkajúce sa množstva, ale i v tom, ako často ju užíva (zvyšuje sa frekvencia), má psychické i fyzické problémy po tom, ako drogu neužije, užíva čoraz väčšie množstvo drogy (zvyšuje sa tolerancia), aby dosiahol pôvodné účinky vyvolané nižšími dávkami, zanedbáva iné potešenia a záujmy a pokračuje v užívaní napriek jasným dôkazom zjavne škodlivých následkov. Človeku je diagnostikovaná závislosť vtedy, ak má tri z týchto šiestich príznakov za posledný rok. Drogovú závislosť diagnostikuje iba psychiater/psychiatrička alebo adiktológ/adiktologička. Keďže u drogovo závislého človeka nemusia byť prítomné všetky zo spomenutých príznakov (napr. nemusí byť u neho rozvinutá tolerancia na drogu), úplne presná charakteristika drogovo závislého človeka neexistuje. Môžeme však povedať, že drogovo závislý človek je silno motivovaný (vedome alebo nevedome) k takému správaniu, ktoré nemá žiaden význam z hľadiska prežitia, pričom táto motivácia je posilňovaná na základe opakujúceho praktikovania (užívania drog) a toto správanie má výrazný potenciál škodiť sebe alebo i okoliu.

Kde je hranica medzi užívateľmi drog a ľuďmi závislými na drogách?

Užívatelia/ky drog bývajú často nesprávne automaticky označovaní/é za závislých/é. V skutočnosti z celkového počtu užívateľov/liek drog spôsobuje užívanie drog veľké problémy približne maximálne 10 % užívateľom/kám a ešte pri menšom percente je možné stanoviť diagnózu – závislý/á užívateľ/ka. Americký psychiater N. Zinberg sa venoval problematike kontrolovaného a kontinuálneho užívania drog a prišiel s teóriou podloženou výskumom, ktorá poukazuje na to, že nie každé užívanie či užitie drog vedie priamo k závislosti a že každá osoba sa môže nachádzať v rozličnom štádiu užívania drog.

Miera rizika závislosti sa na kontinuu užívania zvyšuje smerom zľava doprava. Nie je pravidlom, že sa ľudia po tomto kontinuu pohybujú vždy alebo výlučne len týmto smerom – t. j. v smere postupného zvyšovania svojej dávky a frekvencie, až skončia ako ľudia žijúci so závislosťou od drog (chaotické užívanie).

Každý bod môže predstavovať začiatok, stred aj koniec v užívaní drog. Nie je pravidlom, že užívateľ/ka musí prejsť všetkými bodmi. Napríklad osoba môže začať experimentovať napr. s marihuanou, z experimentovania sa stane pravidelné užívanie, potom pravidelné užívanie s problémami a nakoniec sa osoba v dôsledku problémov súvisiacich s užívaním marihuany rozhodne abstinovať.
V rámci kontinua užívania sa každý z nás môže ustavične pohybovať na týchto pomyselných bodoch. Rovnako nesprávne býva označovaný/á za užívateľa/ku drog len ten/tá, čo sa nachádza úplne napravo kontinua užívania. Medzi bežných užívateľov drog radíme aj už spomínaných experimentujúcich dospievajúcich, príležitostných oslávencov, ale aj tých, ktorí užívajú denne, i keď v malom množstve.

Zo Zinbergovej teórie vyplýva, že väčšina experimentátorov sa nestane pravidelnými užívateľmi drog. Po druhé, mnohí ľudia môžu zostať príležitostnými užívateľmi legálnych alebo nelegálnych drog s určitými problémami, ktoré súvisia s ich užívaním. A po tretie, väčšina užívateľov drog (aj tí, ktorým bola diagnostikovaná závislosť) mali užívanie pod určitým typom kontroly minimálne počas dlhšieho obdobia užívania drog.

Prečo ľudia užívajú drogy?

Vo všeobecnosti ľudia berú drogy z niekoľkých dôvodov (tie môžu byť psychologické, biologické a existenciálne):

– aby sa cítili dobre: Drogy môžu produkovať intenzívne pocity potešenia. Táto počiatočná eufória je nasledovaná inými stavmi, ktoré sa líšia od typu užitej drogy. Napríklad pri stimulantoch (napr. kokaín), je rauš nasledovaný pocitmi sily, sebavedomia a zvýšenej energie. Naopak, eufória spôsobená opiátmi (napr. heroín) je nasledovaná pocitmi relaxácie a uspokojenia.
–aby sa cítili lepšie: Niektorí ľudia trpiaci sociálnou úzkosťou, stresom a depresiou začnú užívať drogy, aby sa cítili sa menej úzkostne. Môžeme sem zaradiť aj potrebu vyhnúť sa bolesti či nájsť upokojenie, uľaviť si od bolesti fyzickej i duševnej – patrí sem i bolesť z prežívanej nudy, z neuspokojenia, z pocitu odlišnosti od druhých či z nízkeho sebahodnotenia.
– aby robili veci lepšie: Niektorí ľudia cítia potrebu zlepšiť ich pozornosť v škole alebo v práci alebo zlepšiť ich schopnosti v športe. Preto môžu začať užívať alebo pokračovať v užívaní drog, akými sú stimulanty (amfetamíny, kokaín…).
– potreba transcedencie: Látky s psychedelickým účinkom (najmä halucinogény a kanabinoidy) môžu navodiť stav zážitku splynutia a/alebo sebaprekročenia, jednoty so sebou samým a s druhými, s Bohom apod. 
– zvedavosť a sociálny tlak: Tínedžeri/tínedžerky a mladiství/é sú obzvlášť rizikovou skupinou, keďže tlak rovesníkov/čok môže byť veľmi silný. Tínedžeri/tínedžerky sú v porovnaní s dospelými ľuďmi náchylnejší správať sa riskantne a trúfalo, aby tým zaujali svojich priateľov a priateľky a prejavili svoju nezávislosť od rodičov a sociálnych noriem.


Prečo sa niektorí ľudia stanú závislými a niektorí nie?

Pravdepodobnosť rozvoja závislosti sa líši od človeka k človeku a žiadny samostatný faktor neurčuje, či sa osoba stane závislou od drog. Vo všeobecnosti, čím viac rizikových faktorov daná osoba má, tým je väčšia šanca, že užívanie drog bude viesť k závislosti od nich. Na druhej strane, ochranné faktory znižujú toto riziko. Rizikové a ochranné faktory môžu byť biogenetického, sociálneho, etnického, antropologického i psychologického pôvodu. V oblasti rodinných vzťahov sa tradične predpokladal narušený vzťah matka-dieťa, na základe novších výskumov sa pozornosť začala upierať taktiež na vzťah otec-dieťa. 

Rizikové faktory

– genetická predispozícia
– stres, vysoká impulzivita, depresia, úzkosť, poruchy stravovania
– poruchy osobnosti a iné psychické poruchy
– fyzické, sexuálne alebo emocionálne zneužívanie v detstve či iná trauma
– nedostatok rodičovského dohľadu (citový chlad, odstup, ľahostajnosť)
– prehnaná starostlivosť rodičov, nadmerná ochrana
– zlá komunikácia medzi rodičmi a dospievajúcimi
– závislosť ďalšieho člena rodiny (obvykle rodiča), ich trestná činnosť
– experimentovanie s drogami
– dostupnosť drog na školách
– sociálna chudoba
Ochranné faktory:
– dobré sebaovládanie
– dohľad a podpora rodičov
– pozitívne vzťahy

Aké iné faktory zvyšujú riziko závislosti?

Včasné užívanie. Aj keď užívanie drog v akomkoľvek veku môže viesť k závislosti, výskumy ukazujú, že čím skôr začne človek s užívaním, tým pravdepodobnejšie to môže viesť k závažným problémom. Tie vznikajú kvôli škodlivým účinkom, ktoré drogy majú na vyvíjajúci sa mozog.
Spôsob užívania. Fajčenie alebo injekčné užívanie drog zvyšuje ich návykový potenciál. Týmito spôsobmi vstupujú drogy do mozgu v priebehu sekúnd produkujúc silný nával potešenia. Avšak tento intenzívny pocit môže vyprchať do niekoľkých minút. Vedci sa domnievajú, že tento výrazný kontrast vedie niektorých ľudí k opakovanému užívaniu drog v snahe zachytiť prchavý príjemný stav.

Zdroje:

CASAColumbia (2012). Addiction medicine: Closing the gap between science and practice. New York : The National Center on Addiction and Substance Abuse at Columbia university.
Heretik, A., sr., Heretik, A., jr. (2016). Klinická psychológia. Nové Zámky : Psychoprof. ISBN 978-80-8932-224-4
Hupková I., Liberčanová K. (2012). Drogové závislosti a ich prevencia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej Univerzity. ISBN 978-80-8082-563-8
Köpetz, C. E., Lejuez, C. W., Wiers, R. W., & Kruglanski, A. W. (2013). Motivation and Self-Regulation in Addiction: A Call for Convergence. Perspectives on psychological science : a journal of the Association for Psychological Science, 8(1), 3–24. doi:10.1177/1745691612457575
NIDA. (2018). Drugs, Brains, and Behavior: The Science of Addiction. Dostupné na: https://www.drugabuse.gov/publications/drugs-brains-behavior-science-addiction/drug-misuse-addiction (20. 12. 2019)

ZDRAVIE

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *