V minulosti sa často hovorilo, že drogy spôsobujú závislosť. Moderné výskumy však ukazujú, že situácia je zložitejšia.

Nie droga, ale vzťah k nej

Autor Nepustil (2020) upozorňuje, že droga sama o sebe nezapríčiňuje závislosť. Je pravda, že ovplyvňuje činnosť mozgu, ale to, či sa človek stane závislým, závisí najmä od jeho životnej situácie, psychiky a prostredia.
Podobne aj Gábor Maté (2022) píše, že v chemickej látke nie je nič, čo by samo osebe oslabovalo schopnosť človeka prestať ju užívať. Závislosť teda nevzniká len kvôli droge, ale preto, že človek v nej nachádza úľavu alebo spôsob, ako zvládnuť bolesť, stres či prázdnotu.

Ako vzniká závislosť: učenie a návyk

Závislosť je proces učenia. Keď človek zažije úľavu, uvoľnenie alebo príjemný pocit po užití látky či po určitej činnosti, mozog si to zapamätá ako „odmenu“. Pri opakovaní sa tento vzorec posilňuje – vzniká návyk. 

Postupne sa mozog učí, že dané správanie alebo látka je najrýchlejším spôsobom, ako znížiť napätie alebo bolesť. Preto sa závislosť nedá jednoducho „odstrihnúť“. Nestačí prestať – treba sa naučiť nové spôsoby, ako zvládať stres, bolesť alebo prázdnotu.

Samotná potreba opakovania určitého správania je však prirodzená – takto sa učíme aj pozitívne veci, ako napríklad šport alebo hudbu. Rozdiel je v tom, či správanie prináša dlhodobý prospech alebo riziká.

Čo vlastne znamená pojem „závislosť“

Ľudia z odbornej obce sa doteraz nezhodli na jednej presnej definícii. Závislosť je zložitý jav, ktorý nemožno zjednodušiť len na „chorobu“ alebo „zlozvyk“.
Aj preto niektoré inštitúcie menia jazyk, ktorý používajú:

• Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už nepoužíva slovo addiction („závislosť“) a namiesto toho používa pojem dependence („závislosť/odkázanosť“). Tento pojem zdôrazňuje telesnú stránku – napríklad abstinenčné príznaky, keď droga nie je dostupná.
• Európske monitorovacie centrum pre drogy (EMCDDA) používa pojem závislostné správanie, ktorý zahŕňa aj nelátkové závislosti – napríklad na hazardných hrách, internete či nakupovaní.
  

Nový pohľad: „Silné užívanie v priebehu času“

Vedci a vedkyne z projektu Addiction and Lifestyles in Contemporary Europe (ALICE RAP) navrhli nový pojem: HUOT – Heavy Use Over Time, teda silné užívanie v priebehu času.

Tento pojem opisuje kontinuum správania, nie pevnú hranicu medzi „závislým“ a „nezávislým“. Ukazuje, že ide o proces, ktorý sa vyvíja postupne, a zároveň je menej stigmatizujúci – neoznačuje človeka nálepkou „feťák“ či „chorý“, ale opisuje jeho skúsenosť v čase.

Od morálneho k systémovému pohľadu

Kedysi sa závislosť vysvetľovala najmä morálne („je to slabosť“) alebo medicínsky („je to choroba“).
Dnes sa čoraz viac odborného sveta prikláňa k systémovým modelom, ktoré berú do úvahy psychologické, biologické, rodinné aj spoločenské faktory.
Inými slovami: na závislosť treba pozerať ako na výsledok mnohých prepojených vplyvov, nielen jednej príčiny.

Závislosť nesúvisí so silou vôle, ale s tým, ako mozog reaguje na stres, bolesť a potešenie. U niekoho sa návyk vytvorí rýchlejšie, u iného vôbec. Nie je to znak slabosti, ale dôsledok biologických a psychologických procesov.

Závislosť nie je individuálna záležitosť. Aj keď sa týka jednotlivca, vzniká a pretrváva v sociálnom prostredí. Vplyv majú vzťahy, rodina, ekonomická situácia aj spoločenské normy. Preto sa o závislosti nedá hovoriť izolovane – je aj spoločenský problém.

Závislosť sa môže vytvoriť nielen na nelegálnych drogách, ale aj alkohole, cigaretách, na internete, hrách, jedle či vzťahoch. Ide o opakujúce sa správanie, ktoré človeku prináša úľavu alebo potešenie, no časom mu začne spôsobovať problémy. Spoločnosť sa tak mylne delí na závislých a nezávislých. V skutočnosti máme všetci určité návyky či pripútania – k technológiám, jedlu, práci, či uznaniu. Rozdiel je len v miere a v tom, ako tieto návyky ovplyvňujú náš život. Závislosť preto nie je výnimka, ale extrémna forma bežného ľudského správania.

Zinbergov trojuholník – tri faktory, ktoré ovplyvňujú užívanie drog

Americký psychiater Norman Zinberg predstavil jednoduchý, ale výstižný model, ktorý pomáha pochopiť, prečo a ako ľudia užívajú drogy.
Hovorí, že na správanie človeka vplývajú tri navzájom prepojené oblasti:

1. Droga (substance) – teda samotná látka, jej čistota, spôsob užitia (napr. fajčenie, injekčne, šnupaním).
2. Človek (set) – jeho psychické nastavenie, očakávania, skúsenosti, fyzické zdravie.
3. Prostredie (setting) – kde a v akej atmosfére drogu užíva (napr. doma, na párty, v bezpečí alebo v strese), ale aj spoločenské normy a postoje k drogám.

Tieto tri faktory spolu vytvárajú celkový obraz správania.
Zinbergov model ukazuje, že drogy samy o sebe nevysvetľujú, prečo niekto začne problémovo užívať. Rozhoduje aj to, aký má človek život, čo prežíva a v akom prostredí žije.

Rôzne úrovne užívania drog: nie každý, kto drogu vyskúša, je závislý

Keď sa povie osoba užívajúca drogy, väčšina ľudí si predstaví človeka, ktorý je na drogách úplne závislý. V skutočnosti však existujú rôzne stupne užívania – od jednorazového vyskúšania až po úplné podriadenie života droge.

Staršie modely rozdelenia: od experimentátora po závislého

V starších prístupoch sa ľudia rozdeľovali podľa miery závislosti na štyri skupiny:

• experimentátori – drogu len skúšajú,
• rekreační (víkendoví) užívatelia – užívajú ju len občas,
• závislí užívatelia – užívajú ju pravidelne a majú s tým problémy,
• odliečení užívatelia – ľudia, ktorí prešli liečbou.

Tento pohľad vychádzal z predstavy, že užívanie drog má vždy rovnaký vývoj – človek začne experimentovať, potom užíva príležitostne, neskôr pravidelne, až sa nakoniec stane závislým.

Dnes už vieme, že takto to nefunguje. Nie každý, kto drogu vyskúša, sa automaticky stane závislým. Užívanie drog sa mení podľa osobnosti človeka, jeho životnej situácie, psychického stavu aj prostredia, v ktorom žije. Mnohí ľudia sa pohybujú len v niektorých fázach a nikdy sa k závislosti nepriblížia.

Zinbergov pohľad: užívanie ako kontinuum

Psychiater Norman Zinberg prišiel s iným, otvorenejším pohľadom. Navrhol model, podľa ktorého sa užívanie drog dá predstaviť ako kontinuum, teda plynulá škála od abstinencie až po nekontrolované užívanie.

Jeho stupne vyzerajú takto:

1. Žiadne užívanie / abstinencia – človek drogu vôbec neužíva alebo ju prestal užívať.
2. Experimentálne užívanie – drogu len skúša, chce spoznať jej účinky.
3. Príležitostné užívanie – užíva ju len občas, napríklad pri oslavách či sviatkoch.
4. Pravidelné užívanie – droga sa stáva bežnou súčasťou života, napríklad každý víkend.
5. Pravidelné užívanie s problémami – objavujú sa ťažkosti, napríklad výpadky pamäte, zhoršené zdravie či konflikty.
6. Chaotické (nekontrolované) užívanie – človek podriaďuje droge celý život, ide o plne rozvinutú závislosť.
   

Nie každý prejde všetkými stupňami

Dôležité je, že nie každý človek prejde všetkými fázami od experimentovania až po závislosť.
Niekto sa môže zastaviť už v prvej alebo druhej fáze, iný sa k droge vracia len občas.
Každý človek má svoj vlastný príbeh, svoje dôvody a hranice.

Zinbergov model preto ukazuje, že väčšina ľudí užívajúcich drogy nie je závislá.
Mnohí sa nachádzajú v niektorom z predchádzajúcich stupňov, kde drogu užívajú len občas – aj keď to so sebou stále môže niesť určité riziká.

Navyše mýtus “raz feťák, navždy feťák” podporuje stigmu a znižuje šancu na zmenu. Mnohí ľudia sa zo závislosti postupne zotavia a dokážu žiť plnohodnotný život. Zotavenie nie je vždy rýchle ani jednoduché, ale je možné.

Prečo hovoriť o „ľuďoch so skúsenosťou s užívaním drog“ a nie o „narkomanoch“

Pojmy ako narkoman alebo feťák vyvolávajú negatívne predstavy – že ide o človeka, ktorý je „na dne“, nezodpovedný alebo nebezpečný.
Takéto slová sú stigmatizujúce a môžu brániť ľuďom v tom, aby vyhľadali pomoc.

Preto odborníci odporúčajú používať neutrálnejší pojem „človek so skúsenosťou s užívaním drog“.
Tento pojem zahŕňa všetkých – od tých, ktorí len experimentujú, až po tých, ktorí sú závislí.

Tí ľudia, čo majú skúsenosť s užívaním drog, môžu byť:

• študenti a študentky,
• rodičia,
• pracujúci ľudia,
• ľudia bez domova,
• aj ľudia, ktorí prešli liečbou.

Tento pohľad pomáha znížiť predsudky a umožňuje vnímať užívanie drog ako rozmanitý jav, nie ako jednotný obraz „závislého človeka“.

Závislosť a trauma

Trauma je silná, bolestivá skúsenosť, ktorú človek nedokázal spracovať. Môže ísť o zanedbávanie, zneužívanie, násilie, stratu alebo dlhodobý stres. Keď sa tieto zážitky nehoja, zostávajú v tele a mysli ako trvalé napätie.

Pre mnohých ľudí sa látky alebo návykové správanie stávajú spôsobom, ako toto napätie zmierniť. Pomáhajú „necítiť“ bolesť, zabudnúť alebo prežiť deň. Z tohto pohľadu nie je závislosť iba problém, ale aj pokus o riešenie – hoci neudržateľné. Užívanie drog teda nemusí byť vždy len negatívne.

Preto je dôležité, aby pomoc pre ľudí so závislosťou nebola len o abstinencii, ale aj o liečení traumy a hľadaní bezpečných spôsobov, ako zvládať emócie. Závislosť je prirodzený dôsledok traumy.

Zdroje:

NEPUSTIL, P. – GEREGOVÁ, M. a kol. 2020. Bez podmínek : Metody psychosociální podpory pro lidi užívající drogy. Brno : Masarykova univerzita, 219 s. ISBN 978-80-210-9667-7.

JIREŠOVÁ, K. a kol. 2005. Úvod do HARM REDUCTION : Príručka pre učiteľa. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, 190 s. ISBN 80-969271-2-4.

JIREŠOVÁ, K. – JAVORKOVÁ, S. 2003. Harm reduction v problematike injekčného užívania drog. Bratislava : OZ Odyseus, 113 s. ISBN 80-968576-6-5.

KALINA, K. a kol. 2015. Klinická adiktologie. Praha : Grada, 696 s. ISBN 978-80-247-4331-8.

MATÉ, G. 2022. V říši hladových duchů : Blízká setkání se závislostí. 2. vyd. Praha : PeopleComm, 416 s. ISBN 978-80-87917-78-7.

FISCHER, S. – ŠKODA, J. 2009. Sociální patologie : Analýza příčin a možnosti ovlivňování závažných sociálně patologických jevů. Praha : Grada, 224 s. ISBN 978-80-247-2781-3.

The post Závislosť a drogy: mýty, fakty a pochopenie appeared first on drogy.org.

HIV pozitívny status žiaľ v našej spoločnosti so sebou prináša istú stigmu a ľudia majú prirodzene z vírusu HIV strach. Paradoxne je však vírus HIV menej infekčný ako iné pohlavne prenášané vírusy. V rámci pohlavného styku je najrizikovejší análny sex. Obavy z HIV však plynú predovšetkým z “neliečiteľnosti” tejto infekcie. Liečbe HIV a možnostiam zníženia prenosu HIV sa budeme venovať v tomto článku.

Liečba HIV antiretrovírusovou terapiou (ART)

Infekcia HIV zatiaľ nie je úplne vyliečiteľná, ale je účinne liečiteľná, čo znamená, že zabraňuje rozvoju ochorenia a skvalitňuje život HIV infikovaným ľuďom. Liečba HIV sa nazýva antiretrovírusová terapia (ART). ART zahŕňa každodenné užívanie kombinácie liekov proti HIV. Lieky sa kombinujú z dôvodu zabezpečenia zníženia rizika, že sa HIV u človeka stane rezistentným voči užívaným liekom. HIV napadá a ničí CD4 bunky (T-lymfocyty) imunitného systému bojujúce s infekciou. Strata buniek CD4 sťažuje telu boj proti infekciám a určitým druhom rakoviny súvisiacej s HIV. Lieky proti HIV zabraňujú množeniu HIV (tvorbe jeho kópií), čo znižuje množstvo HIV v tele (nazývané vírusová záťaž). Menej HIV v tele dáva imunitnému systému šancu zotaviť sa a produkovať viac CD4 buniek. Aj keď je v tele stále nejaké množstvo HIV, imunitný systém je dostatočne silný na to, aby bojoval s infekciami a určitými druhmi rakoviny súvisiacimi s HIV.

Priebeh liečby 

Užívanie liekov proti HIV udržuje ľudí s HIV v zdraví a zabraňuje prenosu HIV. Užívanie liekov proti HIV každý deň a presne podľa predpisu (tzv. adherencia) tiež znižuje riziko rezistencie na lieky. Ľudia s HIV by mali začať užívať lieky proti HIV čo najskôr po diagnostikovaní HIV. Osoby s HIV, ktoré otehotnejú a ešte neužívajú lieky proti HIV, by tiež mali začať užívať lieky proti HIV čo najskôr.

Počas liečby je u osoby v pravidelných intervaloch monitorované:

• počet CD4+ lymfocytov,
• množstvo cirkulujúceho vírusu v plazme – vírusová záťaž,
• výskyt infekcií a nádorov súvisiacich v HIV,
• vedľajšie príznaky počas liečby.

Lieky proti HIV môžu interagovať s inými liekmi proti HIV v režime liečby HIV alebo s inými liekmi, ktoré človek užíva. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti starostlivo zvažujú potenciálne interakcie liekov predtým, ako nastavia režim liečby HIV. V prípade reaktívneho výsledku testu na HIV budeš odoslaný/á do infektologickej HIV ambulancie. Na Slovensku ide o nasledovné ambulancie:

• Bratislava – Centrum pre liečbu HIV/AIDS pacientov, Univerzitná nemocnica BA, Nemocnica akademika Ladislava Dérera, Kramáre
• Nitra – Ambulancia pre HIV – Fakultná nemocnica Nitra 
• Banská Bystrica – Infektologická ambulancia I. (Ambulancia pre HIV/AIDS), Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta
• Martin – Ambulancia pre liečbu a dispenzariáciu HIV/AIDS pozitívnych osôb, Univerzitná nemocnica Martin
• Košice – Centrum pre dispenzarizáciu a liečbu HIV pozitívnych osôb, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice

Nárok na bezplatnú liečbu HIV má na Slovensku každá osoba bez ohľadu na užívanie drog a dlhy na zdravotnom poistení.

Život s HIV

ART sa odporúča každému, kto má HIV. V súčasnosti by teda mal byť liečený každý pacient a pacientka, ktorí s liečbou súhlasia. Význam liečby spočíva nielen v individuálnom efekte pre konkrétnu osobu (zastavenie množenia vírusu, zabránenie progresie ochorenia), ale aj v kolektívnom epidemiologickom efekte (zabránenie prenosu ochorenia na iné osoby). Lieky proti HIV pomáhajú ľuďom s HIV žiť dlhší a zdravší život. ART tiež znižuje riziko prenosu HIV.  Znížením množstva HIV v tele znižujú lieky proti HIV aj riziko prenosu HIV. Hlavným cieľom liečby HIV je znížiť vírusovú záťaž človeka na nedetekovateľnú úroveň. Nedetekovateľná vírusová záťaž znamená, že hladina HIV v krvi je príliš nízka na to, aby sa dala zistiť testom vírusovej záťaže. Získanie a udržanie nedetekovateľnej vírusovej záťaže je to najlepšie, čo môžu ľudia s HIV urobiť, aby zostali zdraví.  Ďalšou výhodou zníženia množstva vírusu v tele je, že zabraňuje prenosu na iných prostredníctvom sexu alebo zdieľania injekčných striekačiek a tiež z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu a dojčenia. Toto sa niekedy označuje prevencia prostredníctvom liečby (TaSP – Treatment as Prevention).  Ale niekedy môžu lieky proti HIV spôsobiť vedľajšie účinky. Väčšina vedľajších účinkov liekov proti HIV je zvládnuteľná, ale niektoré môžu byť závažné. Celkovo prínosy liekov proti HIV ďaleko prevyšujú riziko vedľajších účinkov. Okrem toho novšie lieky proti HIV spôsobujú menej vedľajších účinkov ako lieky používané v minulosti. Keďže sa liečba HIV neustále zlepšuje, u ľudí je menej pravdepodobné, že budú mať vedľajšie účinky ich liekov proti HIV.

Znižovanie rizika prenosu – PrEP a PEP

Preexpozičná profylaxia (alebo PrEP) je liek, ktorý sa užíva na prevenciu infekcie HIV. Užívajú ho ľudia, ktorým hrozí riziko infekcie HIV, aby zabránili infikovaniu HIV pri rizikovom sexuálnom správaní alebo pri injekčnom užívaní drog. PrEP môže zabrániť tomu, aby sa HIV uchytilo a šírilo v tele. PrEP je vysoko účinný na prevenciu HIV, ak sa užíva podľa predpisu.  Pri dennom užívaní jednej tabletky PrEP sa znižuje riziko nákazy HIV zo sexu o približne 99 %. PrEP znižuje riziko nákazy HIV pri injekčnom užívaní drog najmenej o 74 %. Používanie kondómov je stále dôležité pre ochranu pred inými pohlavne prenosnými infekciami. Používanie kondómov je tiež dôležité na prevenciu HIV, ak sa PrEP neužíva podľa predpisu. PrEP sa dá užívať nielen pravidelne, ale aj situačne, ak vieš, že pôjdeš napr. na chemsex párty. V tomto prípade, by si mal/a užiť dve tabletky deň pred akciou a potom jednu tabletku denne ešte dva dni potom. O správnom dávkovaní sa však informuj u svojho lekára/ky.  Na Slovensku je PrEP hradená v plnej výške v zdravotnej poisťovni Union a VšZP. Tieto tabletky ti vie predpísať jedine infektológ/ička na klinikách pre liečbu HIV/AIDS (uvedené sú v texte vyššie) a nepotrebuješ výmenný lístok od obvodného lekára/ky. 

Postexpozičná profylaxia (alebo PEP) je využitie antiretrovírových liekov na zabránenie šíreniu HIV v tele po vysoko rizikovej situácii, kedy hrozil prenos HIV, napr. po sexe s HIV pozitívnou osobou. Tieto lieky je potrebné začať užívať najneskôr 72 hodín (3 dni) po rizikovej situácii, inak nebude fungovať. PEP je účinná pri prevencii infekcie HIV, ak sa užíva správne, ale nie je 100% účinná. Čím skôr začneš užívať PEP po možnej expozícii HIV, tým lepšie. Každá hodina sa ráta. PEP by sa mal/a používať iba v núdzových situáciách. Nie je určená na pravidelné užívanie ľuďmi, ktorí môžu byť často vystavení nákaze HIV. Počas užívania PEP je dôležité používať iné metódy prevencie HIV, ako je používanie kondómov správnym spôsobom pri každom pohlavnom styku a používanie iba nových, sterilných ihiel a nádobíčka pri injekčnom užívaní drog. Lieky sa užívajú 28 dní a predpisuje ich infektológ/infektologička. Lieky nie sú hradené žiadnou zdravotnou poisťovňou na Slovensku. Lieky sú hradené len v prípade sexuálneho zneužitia, nie je však potrebné vyšetrenie, ktoré by toto zneužitie “dokazovalo”. Vo zvyšných prípadoch sa ich cena pohybuje približne v rozmedzí 150-250€.

Viac informácii o príznakoch, diagnostike, prevencii a liečbe HIV a AIDS získaš na našom webe, ktorý sa venuje výlučne tejto téme hiv.sk.

Uvedomujeme si, že proces testovania a liečby môže byť náročný, ale vieme ti s tým pomôcť, neváhaj nás preto kontaktovať. Ak by si mal/a záujem o testovanie na HIV, môžeš sa nám ozvať na tel. č. 0947 929 724 alebo na mail brustikova@ozodyseus.sk, Vieme ti poskytnúť nielen testovanie ale aj sprevádzanie do infektologickej ambulancie a tiež procesom liečby. Služby poskytujeme v Bratislave, viac sa dočítaš na našom webe oz odyseus.

Zdroje:

Jak odletět na Mars a bezpečne se vrátit zpátky – příručka přežití pro uživatele chemsexu by Prague Pride & Cuntessa

The post Liečba HIV appeared first on drogy.org.

HCV (hepatitída typu C) je zápalové ochorenie pečene, ktoré spôsobuje vírus hepatitídy typu C. Prenáša sa krvou a to napríklad pri zdieľaní ihiel, šňupátka/snuffky alebo iných nástrojov na užívanie drog, nechráneným sexom a podobne. To či sa niekto infikuje sa dá zistiť iba otestovaním. Dobrou správou je, že na túto infekciu už máme účinnú život zachraňujúcu liečbu, vďaka ktorej sa osoba s HCV môže úplne vyliečiť. Ak ti test na HCV ukáže reaktívny výsledok je potrebné aby nasledovalo vyšetrenie u doktora, ktorý ti spraví konfirmačný test. Na Slovensku môžu liečiť infekciu HCV dvaja doktori špecialisti: infektológ/ička alebo hepatológ/ička. Na to aby si sa k týmto doktorom/kam dostal/a, potrebuješ výmenný lístok od obvodného lekára/ky. Vyšetrenie nie je bolestivé a pozostáva zvyčajne z odberu krvi, sona, fibroscanu a anamnézy.

Liečba

HCV sa dá liečiť a vyliečiť. Pokrok v medicíne priniesol novú liečbu na HCV. Dnes preto existuje vysoko účinná liečba, ktorá vylieči viac ako 95% ľudí z HCV. Lieky používané na liečbu HCV sa nazývajú pangenotypové priamo pôsobiace antivirotiká. Tieto lieky blokujú schopnosť vírusu HCV replikovať sa. Čiže zabraňujú vírusu aby sa v tvojej pečeni ďalej množil, vírus tak postupne v priebehu niekoľko týždňovej liečby z tela uplne vymizne. Liečba HCV je kombináciou dvoch alebo viacerých typov priamo pôsobiacich antivirotík. Liečba prebieha tabletkovou formou a trvá zvyčajne od 8 do 12 týždňov. To znamená, že budeš pravidelne každý deň užívať jednu tabletku po dobu troch mesiacov. Dnes sa už na liečbu nepoužíva interferón, takže nemusíš mať obavu, že by ti pichali interferónové injekcie, robili biopsiu pečene (pichali do pečene) alebo by si mal/a veľa nežiadúcich účinkov. V skutočnosti má táto liečba minimálne, prípadne žiadne, vedľajšie účinky. Medzi najčastejšie vedľajšie účinky, patrí bolesť hlavy, únava, nevoľnosť a hnačka. Tieto vedľajšie účinky sú zvyčajne mierne a vymiznú po niekoľkých týždňoch liečby. Vyliečenie sa z HCV znamená, že vírus hepatitídy C už nie je v tele človeka. Výsledok liečby sa tiež nazýva trvalá virologická odpoveď. Ľudia, ktorí majú negatívny alebo nedetegovateľný výsledok testu RNA na HCV po 12tich týždňov po ukončení liečby HCV, sa považujú za vyliečených.

Vo väčšine prípadov je liečba úspešná, tzn. osoba sa vylieči. V určitých prípadoch sa však môže stať, že prvé kolo liečby zlyhá, tzn. osoba sa nevyliečila z HCV. V tomto prípade lekár/ka zhodnotí, aký postup liečby by mal nasledovať. Zvyčajne by sa však v liečbe malo pokračovať ďalej, pokým sa osoba úspešne nevylieči, môže to však závisieť od rôznych okolností (napr. schválenie opätovnej liečby zdravotnou poisťovňou). 

Aby tvoja liečba mala čo najlepšiu šancu zabrať, musíš užívať všetky svoje tabletky každý deň tak, ako ti to predpísal doktor/ka. Je veľmi dôležité, aby si úspešne dokončil/a celý priebeh liečby. 

Liečba HCV a užívanie drog

To, že užívaš drogy nie je prekážkou na to, aby si sa mohol/a liečiť a vyliečiť z hepatitídy C. Môžeš sa liečiť tiež v prípade, že užívaš alkohol. Počas liečby na HCV nemusíš prestať s užívaním drog. Užívanie drog neznižuje účinnosť liečby. Užívanie drog taktiež nemení typ liečby, ktorá ti bude naordinovaná. Ľudia užívajúci drogy majú už aj na Slovensku právo na bezplatnú liečbu HCV. Prekážkou už nie sú ani dlhy na zdravotnom poistení. Niektorým ľuďom môže byť spočiatku liečba zamietnutá z dôvodu užívania drog alebo alkoholu alebo vysokého stupňa poškodenia pečene. Máš právo podať odvolanie, pretože prístup k liečbe ti nemôže byť odopretý. Liečba HCV môže pomôcť tvojmu zdraviu. Zaslúžiš si úctivú starostlivosť lekárov, sestier a iného zdravotníckeho personálu.

Ćo bude po liečbe?

Ľudia, ktorí sú vyliečení, budú mať vždy v krvi protilátky proti HCV, ale v tele nemajú žiadny vírus HCV. To znamená, že po zvyšok svojho života budú mať reaktívny výsledok na test na protilátky proti HCV. Ak chceš alebo potrebuješ užívať drogy aj po liečbe, je to tvoje rozhodnutie. Treba však myslieť na to, že proti HCV neexistuje žiadna vakcína ani imunita. Čiže to znamená, že ak sa aj vyliečiš z HCV, môžeš sa znova infikovať a znova dostať HCV. Toto sa nazýva opätovná infekcia – reinfekcia. Mal/a by si preto aj počas a po liečbe dodržiavať zásady bezpečnejšieho užívania drog:

• nikdy po nikom nepoužívaj ihly, striekačky, vodu, filter, štupel, škrtidlo, vždy maj všetko svoje a ideálne sterilné, 
• používaj vlastnú snuffku/šňupátko aj fajku, nikdy nezdieľaj, 
• ak používaš fajku po niekom, najskôr vydezinfikuj časť fajky, ktorú si vkladáš do úst, 
• alebo použi vlastný náustok na fajku.

Aj po liečbe by si sa o svoju pečeň mal/a starať. Ak bola tvoja pečeň už aj pred liečbou HCV v poslednom štádiu fibrózy – čiže cirhóza, bude potrebné, aby si aj po ukončení liečby chodil/a na kontroly. Je to z toho dôvodu, že pri cirhóze hrozí vznik rakoviny pečene, preto musí byť pečeň monitorovaná každých šesť mesiacov, aj keď sa zdravie pečene po liečbe zlepší. Ak tvoja pečeň nebola v štúdiu cirhózy pred liečbou, nepotrebuješ špecifické sledovanie na skríning rakoviny pečene po vyliečení HCV. V oboch prípadoch by si však mal/a upraviť svoju stravu a životný štýl, aby sa tvojej pečeni darilo lepšie. 

Benefity liečby

Napriek tomu, že sa stále hovorí o tom, ako môže liečba pomôcť tvojmu zdraviu, môže byť náročné si to prakticky predstaviť. Pre mnohých ľudí sa kvalita života zlepšuje. Čo teda môžem od liečby očakávať a aké výhody má vyliečenie z HCV?

• Vírus HCV už nemôže poškodiť tvoju pečeň. 
• Liečba tiež zabraňuje zlyhaniu pečene a znižuje šancu na rozvoj rakoviny pečene alebo úmrtie.
• Keďže pečeň sa dokáže sama zregenerovať, funkčnosť tvojej pečene sa môže časom zlepšiť.
• Môžeš mať viac energie.
• Môžeš mať menej bolesti tela. 
• Tvoj spánok sa môže zlepšiť.
• Vírus HCV neprenesieš na iných ľudí, takže tým chrániš aj svoje okolie.

Uvedomujeme si, že proces testovania a liečby môže byť náročný, ale vieme ti s tým pomôcť, neváhaj nás preto kontaktovať. Ak by si mal/a záujem o testovanie na HCV, môžeš sa nám ozvať na tel. č. 0947 929 724 alebo na mail brustikova@ozodyseus.sk. Vieme ti poskytnúť nielen testovanie ale aj sprevádzanie do infektologickej či hepatologickej ambulancie a tiež procesom liečby. Služby poskytujeme v Bratislave, viac sa dočítaš na našom webe oz odyseus.

Zdroje:

http://librarypdf.catie.ca/ATI-70000s/70194.pdf

The post Liečba HCV appeared first on drogy.org.

Mnohé nejasnosti ohľadom závislostí pomáha vysvetliť neurobiologický výskum. Zistilo sa, že v prirodzených situáciách sa dopamín (chemická látka resp. hormón spájaný s príjemnými pocitmi a stavmi) uvoľňuje vtedy, keď je odmeňujúca skúsenosť nová, lepšia ako sa očakávalo alebo neočakávaná. Takéto uvoľňovanie dopamínu pomáha jedincovi zapamätať si signály ohlasujúce odmenu. Teda keď sa dopamínový systém v dôsledku užívania drogy nadmerne vybudí, snaha zopakovať tieto účinky môže prevládnuť nad inými dôležitými aktivitami zameranými na cieľ. Aktivity, ktoré prinášali užívateľovi/užívateľke predtým potešenie, už potešenie neprinášajú. Príťažlivé je naopak užívanie drog a vytvára túžbu užívať ich opakovane a nakoniec spôsobuje úplnú závislosť.

Z pohľadu medicíny je človeku diagnostikovaná drogová závislosť vtedy, ak pociťuje silnú túžbu alebo baženie užívať drogu, má problémy v kontrole užívania drogy týkajúce sa množstva, ale i v tom, ako často ju užíva (zvyšuje sa frekvencia), má psychické i fyzické problémy po tom, ako drogu neužije, užíva čoraz väčšie množstvo drogy (zvyšuje sa tolerancia), aby dosiahol pôvodné účinky vyvolané nižšími dávkami, zanedbáva iné potešenia a záujmy a pokračuje v užívaní napriek jasným dôkazom zjavne škodlivých následkov. Človeku je diagnostikovaná závislosť vtedy, ak má tri z týchto šiestich príznakov za posledný rok. Drogovú závislosť diagnostikuje iba psychiater/psychiatrička alebo adiktológ/adiktologička. Keďže u drogovo závislého človeka nemusia byť prítomné všetky zo spomenutých príznakov (napr. nemusí byť u neho rozvinutá tolerancia na drogu), úplne presná charakteristika drogovo závislého človeka neexistuje. Môžeme však povedať, že drogovo závislý človek je silno motivovaný (vedome alebo nevedome) k takému správaniu, ktoré nemá žiaden význam z hľadiska prežitia, pričom táto motivácia je posilňovaná na základe opakujúceho praktikovania (užívania drog) a toto správanie má výrazný potenciál škodiť sebe alebo i okoliu.

Kde je hranica medzi užívateľmi drog a ľuďmi závislými na drogách?

Užívatelia/ky drog bývajú často nesprávne automaticky označovaní/é za závislých/é. V skutočnosti z celkového počtu užívateľov/liek drog spôsobuje užívanie drog veľké problémy približne maximálne 10 % užívateľom/kám a ešte pri menšom percente je možné stanoviť diagnózu – závislý/á užívateľ/ka. Americký psychiater N. Zinberg sa venoval problematike kontrolovaného a kontinuálneho užívania drog a prišiel s teóriou podloženou výskumom, ktorá poukazuje na to, že nie každé užívanie či užitie drog vedie priamo k závislosti a že každá osoba sa môže nachádzať v rozličnom štádiu užívania drog.

Miera rizika závislosti sa na kontinuu užívania zvyšuje smerom zľava doprava. Nie je pravidlom, že sa ľudia po tomto kontinuu pohybujú vždy alebo výlučne len týmto smerom – t. j. v smere postupného zvyšovania svojej dávky a frekvencie, až skončia ako ľudia žijúci so závislosťou od drog (chaotické užívanie).

Každý bod môže predstavovať začiatok, stred aj koniec v užívaní drog. Nie je pravidlom, že užívateľ/ka musí prejsť všetkými bodmi. Napríklad osoba môže začať experimentovať napr. s marihuanou, z experimentovania sa stane pravidelné užívanie, potom pravidelné užívanie s problémami a nakoniec sa osoba v dôsledku problémov súvisiacich s užívaním marihuany rozhodne abstinovať.
V rámci kontinua užívania sa každý z nás môže ustavične pohybovať na týchto pomyselných bodoch. Rovnako nesprávne býva označovaný/á za užívateľa/ku drog len ten/tá, čo sa nachádza úplne napravo kontinua užívania. Medzi bežných užívateľov drog radíme aj už spomínaných experimentujúcich dospievajúcich, príležitostných oslávencov, ale aj tých, ktorí užívajú denne, i keď v malom množstve.

Zo Zinbergovej teórie vyplýva, že väčšina experimentátorov sa nestane pravidelnými užívateľmi drog. Po druhé, mnohí ľudia môžu zostať príležitostnými užívateľmi legálnych alebo nelegálnych drog s určitými problémami, ktoré súvisia s ich užívaním. A po tretie, väčšina užívateľov drog (aj tí, ktorým bola diagnostikovaná závislosť) mali užívanie pod určitým typom kontroly minimálne počas dlhšieho obdobia užívania drog.

Prečo ľudia užívajú drogy?

Vo všeobecnosti ľudia berú drogy z niekoľkých dôvodov (tie môžu byť psychologické, biologické a existenciálne):

– aby sa cítili dobre: Drogy môžu produkovať intenzívne pocity potešenia. Táto počiatočná eufória je nasledovaná inými stavmi, ktoré sa líšia od typu užitej drogy. Napríklad pri stimulantoch (napr. kokaín), je rauš nasledovaný pocitmi sily, sebavedomia a zvýšenej energie. Naopak, eufória spôsobená opiátmi (napr. heroín) je nasledovaná pocitmi relaxácie a uspokojenia.
–aby sa cítili lepšie: Niektorí ľudia trpiaci sociálnou úzkosťou, stresom a depresiou začnú užívať drogy, aby sa cítili sa menej úzkostne. Môžeme sem zaradiť aj potrebu vyhnúť sa bolesti či nájsť upokojenie, uľaviť si od bolesti fyzickej i duševnej – patrí sem i bolesť z prežívanej nudy, z neuspokojenia, z pocitu odlišnosti od druhých či z nízkeho sebahodnotenia.
– aby robili veci lepšie: Niektorí ľudia cítia potrebu zlepšiť ich pozornosť v škole alebo v práci alebo zlepšiť ich schopnosti v športe. Preto môžu začať užívať alebo pokračovať v užívaní drog, akými sú stimulanty (amfetamíny, kokaín…).
– potreba transcedencie: Látky s psychedelickým účinkom (najmä halucinogény a kanabinoidy) môžu navodiť stav zážitku splynutia a/alebo sebaprekročenia, jednoty so sebou samým a s druhými, s Bohom apod. 
– zvedavosť a sociálny tlak: Tínedžeri/tínedžerky a mladiství/é sú obzvlášť rizikovou skupinou, keďže tlak rovesníkov/čok môže byť veľmi silný. Tínedžeri/tínedžerky sú v porovnaní s dospelými ľuďmi náchylnejší správať sa riskantne a trúfalo, aby tým zaujali svojich priateľov a priateľky a prejavili svoju nezávislosť od rodičov a sociálnych noriem.

Prečo sa niektorí ľudia stanú závislými a niektorí nie?

Pravdepodobnosť rozvoja závislosti sa líši od človeka k človeku a žiadny samostatný faktor neurčuje, či sa osoba stane závislou od drog. Vo všeobecnosti, čím viac rizikových faktorov daná osoba má, tým je väčšia šanca, že užívanie drog bude viesť k závislosti od nich. Na druhej strane, ochranné faktory znižujú toto riziko. Rizikové a ochranné faktory môžu byť biogenetického, sociálneho, etnického, antropologického i psychologického pôvodu. V oblasti rodinných vzťahov sa tradične predpokladal narušený vzťah matka-dieťa, na základe novších výskumov sa pozornosť začala upierať taktiež na vzťah otec-dieťa. 

Rizikové faktory

– genetická predispozícia
– stres, vysoká impulzivita, depresia, úzkosť, poruchy stravovania
– poruchy osobnosti a iné psychické poruchy
– fyzické, sexuálne alebo emocionálne zneužívanie v detstve či iná trauma
– nedostatok rodičovského dohľadu (citový chlad, odstup, ľahostajnosť)
– prehnaná starostlivosť rodičov, nadmerná ochrana
– zlá komunikácia medzi rodičmi a dospievajúcimi
– závislosť ďalšieho člena rodiny (obvykle rodiča), ich trestná činnosť
– experimentovanie s drogami
– dostupnosť drog na školách
– sociálna chudoba
Ochranné faktory:
– dobré sebaovládanie
– dohľad a podpora rodičov
– pozitívne vzťahy

Aké iné faktory zvyšujú riziko závislosti?

Včasné užívanie. Aj keď užívanie drog v akomkoľvek veku môže viesť k závislosti, výskumy ukazujú, že čím skôr začne človek s užívaním, tým pravdepodobnejšie to môže viesť k závažným problémom. Tie vznikajú kvôli škodlivým účinkom, ktoré drogy majú na vyvíjajúci sa mozog.
Spôsob užívania. Fajčenie alebo injekčné užívanie drog zvyšuje ich návykový potenciál. Týmito spôsobmi vstupujú drogy do mozgu v priebehu sekúnd produkujúc silný nával potešenia. Avšak tento intenzívny pocit môže vyprchať do niekoľkých minút. Vedci sa domnievajú, že tento výrazný kontrast vedie niektorých ľudí k opakovanému užívaniu drog v snahe zachytiť prchavý príjemný stav.

Zdroje:

CASAColumbia (2012). Addiction medicine: Closing the gap between science and practice. New York : The National Center on Addiction and Substance Abuse at Columbia university.
Heretik, A., sr., Heretik, A., jr. (2016). Klinická psychológia. Nové Zámky : Psychoprof. ISBN 978-80-8932-224-4
Hupková I., Liberčanová K. (2012). Drogové závislosti a ich prevencia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej Univerzity. ISBN 978-80-8082-563-8
Köpetz, C. E., Lejuez, C. W., Wiers, R. W., & Kruglanski, A. W. (2013). Motivation and Self-Regulation in Addiction: A Call for Convergence. Perspectives on psychological science : a journal of the Association for Psychological Science, 8(1), 3–24. doi:10.1177/1745691612457575
NIDA. (2018). Drugs, Brains, and Behavior: The Science of Addiction. Dostupné na: https://www.drugabuse.gov/publications/drugs-brains-behavior-science-addiction/drug-misuse-addiction (20. 12. 2019)

The post Drogová závislosť appeared first on drogy.org.

Áno, závislosť je liečiteľná, liečba závislosti je možná a nevyhnutná. Závislosť môže viesť k životnému debaklu, k neschopnosti zastávať osobné a sociálne role, na závislosť možno i zomrieť. Liečba závislosti zachraňuje životy a telesné, duševné i sociálne zdravie.

Môže byť závislosť vyliečená?

Podobne ako pri iných chronických chorobách, ako napr. srdcové ochorenia alebo astma, liečba závislosti zvyčajne neznamená aj jej vyliečenie. Avšak závislosť môže byť úspešne zvládaná. Liečba závislosti umožňuje ľuďom pôsobiť proti ničivým následkom na ich mozog a správanie a získať kontrolu nad ich životmi.

Znamená drogová recidíva, že liečba závislosti zlyhala?

Nie. Chronická podstata závislosti znamená, že niektorí ľudia zrecidivujú, alebo že sa vrátia k užívaniu drog po pokuse s nimi skončiť. Môže to byť súčasťou procesu, ale novšie typy liečby závislosti sú nastavené na pomáhanie prevencie recidív. Miera recidív pri užívaní drog je podobná ako pri iných chronických chorobách. Ak ľudia prestanú dodržiavať svoj liečebný plán, je pravdepodobné, že dôjde k recidíve.

Liečba chronických chorôb zahŕňa zmenu hlboko zakoreneného správania a recidíva neznamená, že liečba závislosti zlyhala. Keď osoba, ktorá sa zotavuje zo závislosti, zrecidivuje, znamená to, že sa musí porozprávať so svojím lekárom/lekárkou, aby obnovila, upravila alebo vyskúšala inú liečbu závislosti.   

I keď je recidíva normálnou súčasťou liečebného procesu, pri niektorých drogách môže byť veľmi nebezpečná – dokonca smrteľná. Ak človek užije také množstvo drogy, aké užíval predtým, ako s ňou skončil, ľahko sa môže predávkovať, pretože jeho telo už nie je zvyknuté na predošlé množstvo dávky. Predávkovanie nastáva vtedy, keď človek užije také množstvo drogy, ktoré zapríčiní nepríjemné pocity, život ohrozujúce symptómy alebo smrť.  

Aké sú princípy efektívnej liečby závislosti?

Výskum ukazuje, že pri liečbe závislosti od opioidov (lieky od bolesti na predpis, heroín alebo fentanyl) by mala byť na prvom mieste v liečbe medikácia, tá však v podstate zahŕňa len substitučné preparáty, zvyčajne v kombinácii s nejakou formou behaviorálnej terapie alebo poradenstva.

K dispozícii sú aj lieky, ktoré pomáhajú liečiť závislosti od alkoholu a nikotínu. Okrem toho existujú aj lieky na pomoc ľuďom pri detoxikácii od drog, hoci detoxikácia nie je to isté ako liečba závislosti a nestačí k úplnému zotaveniu človeka. Detoxikácia samotná bez následnej liečby závislosti vedie zväčša k obnoveniu užívania drog. Viac o detoxikácii sa dočítate v článku nižšie.

Pre ľudí so závislosťou od drog ako sú stimulanty alebo marihuana, nie sú na Slovensku k dispozícii žiadne lieky, ktoré by pomohli pri liečbe závislosti, takže liečba pozostáva z behaviorálnej terapie. Liečba závislosti by mala byť prispôsobená každému pacientovi, aby riešila jeho vzorce užívania drog a s drogami súvisiace zdravotné, duševné a sociálne problémy.

Ak má byť liečba závislosti úspešná, tak musí byť komplexná. Závislosť je totiž choroba tela i duše. Každého jedinca musíme vnímať ako bytosť, na zdraví a chorobe ktorej sa podieľajú faktory biologické, psychické, ekologické a sociálne (ide o bio-psycho-eko-sociálny model závislosti). 

Liečba závislosti – kde a ako sa liečiť?

Ak sa rozhodneš liečiť od drogovej závislosti, potrebuješ potvrdenie od psychiatra/psychiatričky, že máš diagnózu syndróm závislosti. Potom máš na výber z niekoľkých rozličných služieb poskytovaných zdravotníckymi zariadeniami. Avšak informácie o možnostiach liečby závislosti alebo o bezpečnejšom užívaní môžu poskytnúť i nezdravotnícke zariadenia.

Kontaktné a poradenské centrá a terénne programy, Anonymní narkomani

Kontaktné centrá sa zameriavajú predovšetkým na prevenciu škodlivých následkov užívania drog, snažia sa zmierniť dopad a škody spôsobené drogami (harmreduction prístup).

Tieto centrá majú programy na výmenu použitých striekačiek a ihiel za sterilné, čím sa snažia predchádzať šíreniu infekčných ochorení, najmä HIV a hepatitídy typu B a C. Okrem toho poskytujú informácie o bezpečnejšom užívaní drog, ponúkajú rady a podporu, testovanie na krvou a pohlavne prenosné infekcie, ošetrenie a v zahraničí napr. aj liečbu závislosti, resocializačné zariadenia alebo prevádzkujú injekčné miestnosti. Okrem toho poskytujú poradenstvo v sociálnej a právnej oblasti (napr. pomoc pri vybavovaní dokladov, sprevádzanie k lekárovi či lekárke), konzultácie a motivačné rozhovory v prípade záujmu o liečbu závislosti či sprostredkovanie liečby.

Terénne programy prebiehajú priamo v prirodzenom prostredí ľudí, ktorí užívajú drogy  – mimo priestorov kontaktných centier. Podobne ako v kontaktných centrách, sociálni pracovníci/sociálne pracovníčky i v teréne poskytujú informácie o bezpečnejšom užívaní a možnostiach liečby závislosti alebo poradia klientom/klientkam s jeho/jej sociálnymi a právnymi problémami.

OZ Odyseus prevádzkuje Centrum K2 – kontakt s komunitou a tiež poskytuje terénnu sociálnu prácu v uliciach Bratislavy.

Pre niektorých závislých užívateľov a užívateľky, ktorí sa z rôznych dôvodov nechcú liečiť v zdravotníckych zariadeniach, môžu byť riešením stretnutia svojpomocného združenia Anonymní narkomani. Anonymní narkomani sú neziskové spoločenstvo alebo spoločnosť mužov a žien, pre ktorých sa drogy stali hlavným problémom; uzdravujúci/e sa závislí/é, ktorí/é sa pravidelne stretávajú, aby si navzájom pomáhali ostať čistí/é. Členstvo je otvorené pre každého/ú závislého/ú, bez ohľadu na užívanú drogu či ich kombináciu.

Detox

Detox predchádza liečbe závislosti, je to očista tela od užívanej látky. Detox je spoločné označenie pre detoxikáciu a detoxifikáciu.

Detoxikácia je zvládnutie akútnej intoxikácie – mala by zbaviť organizmus návykovej látky, sú znížené nepríjemné odvykacie príznaky. V niektorých situáciách je potrebné použiť farmakologické prostriedky.

Detoxifikácia je liečebná metóda, ktorá by mala zastaviť užívanie drog, znížiť abstinenčné príznaky a riziko poškodenia drogou. Detoxifikácia prebieha v detoxifikačných jednotkách alebo centrách. V prípade využitia tejto metódysú predpisované lieky s podobným účinkom, aký má droga, čo umožní vyhnúť sa abstinenčným príznakom.

Detox môže mať ambulantnú a lôžkovú formu. V ambulantnej forme dochádzaš do centra pre liečbu závislosti, najmä drogovej alebo psychiatrickej ambulancie či liečebne. Tento program zahŕňa okrem ambulantnej detoxifikácie liekmi zároveň aj povinné zúčastňovanie sa psychoterapeutických aktivít, či už individuálnych alebo skupinových alebo didaktoterapií. Väčšinou trvá od 7 do 30 dní. Lôžková forma znamená, že si priamo v centre pre liečbu drogových závislostí alebo v psychiatrickej liečebni. Zvyčajne trvá okolo 14 dní.

Liečba závislosti

Samotná liečba závislosti môže mať formu ambulantnej liečby, ústavnej starostlivosti alebo denného stacionáru.

Liečba závislosti prostredníctvom ambulantnej starostlivosti

Ambulantná liečba závislosti prebieha bez toho, aby si bol/a vyčlenený/á z vlastného prostredia. Pravidelne dochádzaš do zariadenia, kde je liečba poskytovaná. Dĺžka liečby závislosti i počet návštev sa môžu v jednotlivých zariadeniach odlišovať, mali by však vychádzať z tvojej a terapeutovej vzájomnej dohody. Ambulantná liečba závislosti zahŕňa individuálnu terapiu (rozhovory so psychológom/ičkou, psychiatrom/ičkou, terapeutom/kou) a skupinovú terapiu (rozhovory v skupine s ostatnými pod dohľadom terapeuta). Možno nad ňou uvažovať vtedy, ak máš vhodné rodinné a sociálne zázemie, ktoré ponúka podporu a motiváciu v tvojej snahe. Liečba závislosti môže trvať až jeden rok, minimálne však tri mesiace, a do zariadenia treba dochádzať najmenej dva až trikrát do týždňa.

Súčasťou programu je skupinová terapia, pohovory s terapeutmi, poradenstvo a rôzne záujmové aktivity. Dôležitá je rodinná alebo partnerská terapia, pretože ľudí okolo teba sa situácia bezprostredne dotýka a spolupráca rodiny a priateľov je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim úspešnosť liečby závislosti.

Liečba závislosti je plne hradená zdravotnou poisťovňou, dokonca aj v prípade, že si dlžníkom na zdravotnom poistení. V takom prípade je možné, že budeš musieť uzavrieť so svojou zdravotnou poisťovňou dohodu o splátkovom kalendári. Na začatie liečby závislosti ti však stačí platný preukaz zdravotného poistenia, spomenutú dohodu je možné uzavrieť až v priebehu liečby.

Liečba závislosti prostredníctvom ústavnej starostlivosti

Pri pobytovej, resp. ústavnej starostlivosti sa zdržiavaš v chránenom prostredí ústavného liečebného zariadenia. Znamená to, že celú dobu sa liečiš mimo domova s obmedzeným kontaktom s blízkymi. Dôležitou zložkou liečby závislosti je prostredie bez drog a pravidelný denný režim v týchto zariadeniach. Je vyžadované dodržiavanie určitých pravidiel, ktorých porušenie je sankcionované. Táto režimová liečba závislosti zabezpečuje pravidelnosť a rozvoj sebadisciplíny.

Počas pobytu v zariadení máš príležitosť si ujasniť svoje postoje k droge, vyriešiť niektoré problémy a zdokonaliť sa v komunikačných schopnostiach a metódach zvládania stresu. Dôležitou súčasťou pobytu je psychoterapia (najmä skupinová terapia), pracovné terapie a relaxačné aktivity (cvičenia, pozeranie filmov, pracovné činnosti, muzikoterapia, arteterapia).

Podľa dĺžky trvania pobytu sa delí liečba závislosti na krátkodobú (do 2 mesiacov), strednodobú (od 2 do 6 mesiacov) a dlhodobú (od 6 mesiacov do 1 roka).

Tento typ liečby závislosti je pre teba vhodný vtedy, ak nie si schopný/á abstinovať vo svojom pôvodnom prostredí.

Liečba závislosti je plne hradená zdravotnou poisťovňou a to i v prípade, že si dlžníkom alebo dlžníčkou na zdravotnom poistení. Obdobne ako pri ambulantnej starostlivosti ti stačí pre začatie liečby platný preukaz zdravotného poistenia.

Liečba závislosti prostredníctvom denných stacionárov

Denné stacionáre sú formou ambulantnej starostlivosti. Do stacionára dochádzaš každý deň, v zariadení prebieha program obvykle od rána do popoludňajších hodín, potom sa vraciaš domov (na rozdiel od ústavnej liečby závislosti alebo terapeutických komunít, kde sa zdržuješ celý deň aj noc). Túto formu starostlivosti ponúkajú niektoré psychiatrické oddelenia nemocníc ako pokračovanie liečby po nemocničnej/ústavnej liečbe závislosti. 

Resocializácia a doliečovanie

Po ukončení lôžkovej liečby závislosti je niekedy vhodné zapojiť aj následnú starostlivosť – doliečovacie programy. Žiješ v resocializačnom zariadení alebo v dome na pol ceste po absolvovaní liečby závislosti. Veľmi často ide o život v komunite rodinného charakteru. Podobne ako počas ústavnej starostlivosti, aj na resocializácii budeš mať možnosť zažiť individuálnu a skupinovú terapiu, či pracovné a sociálne poradenstvo.

Cieľom resocializácie je podporiť ťa v tvojom rozhodnutí abstinovať, pomôcť ti prekonať ťažkosti a začleniť sa do bežného života.

Doliečovacie programy pomáhajú riešiť rôzne psychické problémy, ktoré sa môžu objaviť, ťažkosti vo vzťahoch a všetky problémy, ktoré zostali počas liečby závislosti skryté. Následná starostlivosť pomáha zvládnuť aj situácie pre recidivujúcich užívateľov a užívateľky, ktorí nevydržali abstinovať a drogu opäť vyskúšali, aby do závislosti znovu nespadli. Programy resocializačných zariadení nie sú hradené zdravotnou poisťovňou.

Substitučná liečba závislosti

Substitučná liečba je spôsob liečby závislosti, pri ktorej je pôvodne užívaná droga nahradená inou látkou s podobnými účinkami, ktorej užívanie je spojené s menšími rizikami. Jedná sa pritom o odlišnú aplikáciu, ktorá nahrádza injekčné podávanie drogy za menej škodlivé (tablety, nápoje). Substitučná liečba závislosti je časovo neobmedzená udržiavacia terapia, ktorá trvá dovtedy, kým je človek schopný abstinovať aj od substitučnej látky.

V súčasnosti je na Slovensku možné podstúpiť substitučnú liečbu závislosti metadónom od závislosti na heroíne v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave a v Banskej Bystrici. Metadón sa podáva vo forme tekutiny. Jeho účinok trvá približne 24 hodín, je potrebné teda navštevovať centrum denne. Pred vstupom do tohto typu liečby závislosti potrebuješ potvrdenie od svojho psychiatra/psychiatričky.

Ďalšou formou substitučnej liečby závislosti od heroínu je liečba buprenorfínom. Tento syntetický opioid sa podáva vo forme tabliet. Na trhu sú k dispozícii dva typy liekov obsahujúce buprenorfín: Subutex a Suboxone. Kým Subutex obsahuje len buprenorfín, vďaka čomu je často užívateľmi zneužívaný injekčným spôsobom, Suboxone (alebo Bupensanduo) obsahuje navyše látku naloxón. Ten pôsobí proti účinkom opioidov, ak je Suboxone užitý vnútrožilovo. Výdaj týchto liekov je viazaný na osobitný lekársky predpis.

Liečba závislosti metadónom je plne hradená zdravotnou poisťovňou i pre dlžníkov zdravotného poistenia, samoplatcovia hradia 5€ za jednu fľašku lieku. Liečba závislostibuprenorfínom nie je hradená zdravotnou poisťovňou. Balenie lieku na 7 dní (jedna tableta na jeden deň) stojí približne od 5,50 do 15 € v závislosti od množstva účinnej látky v lieku. 

Pre bližšie informácie o konkrétnych možnostiach a zariadeniach na Slovensku a dostupnosti liekov nás neváhaj kontaktovať.

Zdroje:

NIDA. (2018). Drugs, Brains, and Behavior: The Science of Addiction. Dostupné na: https://www.drugabuse.gov/publications/drugs-brains-behavior-science-addiction/treatment-recovery (20. 12. 2019)

www.anonymninarkomani.sk

www.substitucni-lecba.cz/substitucni-lecba

www.cpldz.sk/liecba/ambulantna-liecba/

The post Liečba závislosti appeared first on drogy.org.

Spôsob prenosu HIV

Najčastejším spôsobom prenosu HIV ochorenia na druhého človeka je nechránený pohlavný styk (vaginálny, orálny, najrizikovejší je análny). V najväčšom riziku sú muži, ktorí majú sex s inými mužmi. Vírusom HIV sa môže nakaziť i dieťa od matky počas tehotenstva, najmä počas pôrodu. Ďalším možným spôsobom nakazenia HIV je transfúzia kontaminovanej krvi, krvných produktov alebo kontaminovaného tkaniva. Zvlášť rizikovou skupinou sú užívatelia a užívateľky drog, ktorí/é medzi sebou zdieľajú kontaminované injekčné ihly a striekačky. Nakaziť sa HIV možno i nástrojmi na tetovanie či piercing.

Priebeh HIV

Priebeh infekcie HIV sa najčastejšie delí do 4 štádií. Čas potrebný na prechod z jedného štádia do ďalšieho sa líši od človeka ku človeku. Rovnako nie je možné opísať štádiá a očakávať, že u každého bude infekcia HIV prebiehať podľa popisu. I keď nie je možné presne popísať priebeh infekcie, nasledujúci popis môže pomôcť pochopiť priebeh infekcie HIV až po ochorenie AIDS.

Po tom, ako sa vírus HIV dostane do ľudského organizmu, začne sa usadzovať v bunkách. Ľudia sa považujú za infekčných (teda schopných preniesť HIV na druhú osobu) hneď po nákaze. Ľudia môžu vyzerať úplne zdravo mnoho rokov, napriek tomu, že v ich tele sa už dejú zmeny. Práve preto je pravidelné testovanie najlepším spôsobom, ako zistiť HIV status.

1. štádium – primárna/akútna infekcia HIV a sérokonverzia

V prvom týždni až dvoch sa vírus HIV snaží dostať do vnútra buniek nášho imunitného systému. Organizmus si vytvára protilátky proti HIV, aby mohol proti vírusu bojovať – tento proces sa nazýva sérokonverzia. Trvá zvyčajne 6-12 týždňov. Už v tomto období môže nakazený človek preniesť infekciu HIV na ďalšie osoby.

Počas tohto obdobia sa niektorí ľudia cítia v poriadku, resp. intenzita príznakov ochorenia HIV je tak nízka, že si nič nezvyčajné nevšimnú. Človek sám vyzerá a cíti sa celkom zdravý a ani jeho partner/ka na ňom nič nespozná. Asi 70 % ľudí zažíva nešpecifické príznaky podobné chrípke (horúčky, zdurené uzliny, nočné potenie, triaška). Len 20 % z nich cíti také ťažkosti, že navštívi lekára. Avšak obyčajne príznaky nevedú k podozreniu na HIV infekciu. Testy na protilátky HIV realizované v tomto štádiu (ak sérokonverzia ešte neskončila) nepotvrdia infekciu, pretože organizmus protilátky ešte nemá vytvorené v dostatočnom počte, aby sa ukázali v teste. Táto situácia sa popisuje aj ako „falošne negatívny“ výsledok. Treba počkať minimálne 12 týždňov od rizikového správania.

2. štádium – asymptomatické alebo bezpríznakové štádium HIV

Toto štádium trvá niekoľko rokov a je typické práve tým, že sa u nakazeného neobjavujú väčšie príznaky. Počas tejto doby nič nenaznačuje, že by bol človek chorý na HIV, snáď s výnimkou zdurených lymfatických uzlín. Avšak pocit zdravia neznamená, že sa v organizme nič nedeje. Vírus HIV je naopak veľmi aktívny, snaží sa dostať do väčšiny ľudských buniek, neustále sa rozmnožuje a preniká stále ďalej a ďalej. Väčšinou toto obdobie trvá približne 8 až 10 rokov. Avšak každý je iný a preto je dĺžka bezpríznakového štádia veľmi individuálna. U niektorých môže vírus HIV postupovať oveľa pomalšie, u iných žiaľ rýchlejšie. Ľudia, ktorí o svojom HIV statuse vedia, sú v starostlivosti lekára, ktorý sleduje počet CD4 lymfocytov (alebo bunky CD4, niekedy tiež T-lymfocyty alebo T-pomocné lymfocyty, sú biele krvinky, ktoré organizujú obranu imunitného systému proti bakteriálnym, plesňovým alebo vírusovým infekciám) a vírusovú záťaž. Tieto dva údaje sú dôležité pri určení postupu infekcie. Včasná diagnostika infekcie HIV a účinná liečba umožňuje ľuďom žijúcim s HIV prevziať kontrolu nad infekciou ešte predtým, než sa objavia príznaky infekcie HIV. Ak je liečba úspešná, infekcia ani nepostúpi do ďalšieho štádia. Neznamená to, že človek vyzdravel. Naďalej je potrebné sledovanie infekcie HIV lekárom, avšak človek môže viesť plnohodnotný život.

3. štádium – symptomatické alebo príznakové štádium HIV

V tomto štádiu je imunitný systém dlhodobo vystavený vírusu HIV. Ľudia začínajú pociťovať prvé príznaky infekcie HIV (napr.: únava, nočné potenie, mierny úbytok na váhe, infekcie kože, herpesové ochorenia). Toto štádium môže trvať rôzne dlho – ovplyvňuje to mnoho faktorov (napr.: rýchlosť množenia vírusu, či sa už človek lieči alebo len teraz sa dozvedel o svojom HIV statuse), avšak priemerná doba trvania príznakového štádia je 5 až 7 rokov.

Ako choroba postupuje, príznaky HIV nadobúdajú na intenzite a imunitný systém začína byť stále vážnejšie poškodeným. Začínajú sa prejavovať tzv. oportúnne (pridružené) infekcie. Oportúnne (pridružené) infekcie sú infekcie, ktoré človek nakazený HIV so svojou oslabenou imunitou prekonáva s veľkými ťažkosťami. Typické infekcie, ktoré sú ovplyvňované a ktoré ovplyvňujú infekciu HIV sú tuberkulóza a hepatitídy B a C.

4. štádium – neskoré štádium HIV

AIDS nastáva v momente, keď je imunitný systém už vážne poškodený dlhodobým pôsobením a množením vírusu HIV v krvi. Toto štádium sa diagnostikuje na základe niekoľkých kritérií:

• veľmi nízky počet CD4 lymfocytov (menej než 200 v 1 mm³ krvi)
• dlhodobo vysoké hodnoty vírusovej záťaže
• prítomnosť jednej alebo viacerých oportúnnych infekcií

V štádiu AIDS je imunitný systém ťažko poškodený a medzi sprievodné znaky prepuknutia štádia AIDS patria aj strata hmotnosti, mozgové tumory a iné zdravotné ťažkosti.

Diagnostika a prevencia pred HIV

Najúčinnejším spôsobom prevencie pred HIV ochorením je používanie mužského alebo ženského kondómu pri všetkých formách sexu a používanie vlastných injekčných striekačiek, vôd a štuplíkov, ak užívaš drogy injekčným spôsobom. Na diagnostikovanie HIV sú potrebné minimálne 3 mesiace od rizikového správania, do tohto času nie sú vytvorené v tele protilátky, na základe ktorých sa prítomnosť vírusu HIV potvrdzuje alebo vyvracia. Testovanie na prítomnosť HIV anonymne poskytujú ambulancie Národného referenčného centra HIV/AIDS alebo Regionálne úrady verejného zdravotníctva.

K dispozícii sú aj voľnopredajné diagnostické testy na HIV, ktoré je možné zakúpiť v lekárňach a na iných miestach. Tie umožňujú detekovať protilátky proti vírusu HIV v priebehu 15 až 20 minút zo vzoriek ústnej tekutiny alebo krvi. Testy sú však určené pre zdravotníckych pracovníkov, preto je najlepšie, ak o testovanie požiadate svojho lekára. O možnosti testovania sa na HIV sa môžete tiež informovať u terénnych pracovníkov/čok OZ Odyseus alebo priamo v Centre K2 – Kontakt s komunitou.

Viac informácii o príznakoch, diagnostike, prevencii a liečbe HIV a AIDS získaš na našom webe, ktorý sa venuje výlučne tejto téme: https://www.hivaids.sk

Zdroje:

The post HIV – vírus imunitnej nedostatočnosti appeared first on drogy.org.

O víruse hepatitídy typu C nemožno hovoriť ako o jednom víruse, v skutočnosti je to veľká rodina viacerých vírusov. Delia sa na 11 genotypov, z nich na Slovensku existuje najmä genotyp 1 (HCV1), 2 (HCV2) a 3 (HCV3). Každý tento genotyp má niekoľko subtypov a každý subtyp má vlastné kvázikmene. Predpokladá sa, že existuje niekoľko tisícov rôznych kvázikmeňov HCV. Táto rôznorodosť vírusu HCV je dôvodom, prečo neexistuje očkovacia látka proti HCV. Zároveň to znamená, že sa môžeš opakovane infikovať novými druhmi HCV vírusov. To zhoršuje zdravotný stav a môže to spôsobiť komplikácie pri liečbe.

Spôsob prenosu hepatitídy typu C

Najrizikovejšou skupinou sú ľudia, ktorí injekčne užívajú drogy a ktorí medzi sebou zdieľajú kontaminované injekčné ihly a striekačky, injekčnú vodu, štupeľ a svoje injekčné pomôcky, ktoré prichádzajú do styku s cudzou krvou. Vírusom HCV sa môže nakaziť i dieťa od matky počas  pôrodu (riziko je 5-15%) a tehotenstva, ak sa matka nelieči. Ďalším možným spôsobom nakazenia týmto typom hepatitídy typu C je transfúzia kontaminovanej krvi, krvných produktov alebo kontaminovaného tkaniva. Menej častým spôsobom prenosu hepatitídy typu C je nechránený pohlavný styk, z toho najrizikovejším je análny sex, pri ktorom je vysoké riziko poranenia vnútornej steny análneho kanálu, a sex počas menštruácie. Nakaziť sa hepatitídou typu C možno i nesterilnými nástrojmi na tetovanie či piercing, používaním spoločných zubných kefiek a žiletiek. Spôsob prenosu je u 30% prípadov neznámy.

Priebeh HCV

Ochorenie môže byť dlhú dobu neobjavené, keďže má nenápadný, mierny alebo až bezpríznakový priebeh. V akútnej fáze ochorenia hepatitídy typu C nie sú špecifické príznaky, len asi 10% ľudí má zvýšenie žltého sfarbenia kože a očného bielka, tmavý moč, únavnosť bez zjavnej príčiny, nechutenstvo, nutkanie na dávenie, bolesti kĺbov a svalov a svrbenie pokožky, úzkosť, depresiu, citlivosť oblasti pod pravým rebrovým oblúkom. Priebeh ochorenia hepatitídy typu C značne zhoršuje konzumácia alkoholu.

Chronická fáza sa rozvinie asi u 80 % neliečených infikovaných ľudí, z nich asi u 20 % vznikne v priebehu 20 rokov cirhóza – zjazvenie a stvrdnutie pečene s vysokým rizikom vzniku pečeňového zlyhania a rakoviny pečene (hepatocelulárneho karcinómu).

Liečba hepatitídy typu C

Hepatitída typu C sa lieči protivírusovými liekmi, ktoré majú formu tabliet. Ide o bezinterferónovú liečbu, ktorá má u pacientov výbornú znášanlivosť a vysokú efektivitu úplného vyliečenia. Tablety sa užívajú 12 týždňov a pacient nemusí byť hospitalizovaný.

Poisťovňa prepláca pomerne drahú liečbu hepatitídy typu C, ak pacient dokázateľne abstinuje od drog alebo podstupuje substitučnú liečbu a nemá dlhy na zdravotnom poistení. Donedávna sa hepatitída typu C liečila interferónovými injekciami a ribavirínom so značnými nežiaducimi účinkami.

Prevencia pred hepatitídou typu C

Zavedenie jednorazového zdravotníckeho materiálu, výmeny injekčných striekačiek pre ľudí, ktorí injekčne užívajú drogy a ďalšie opatrenia výrazne prispeli k zníženiu HCV infekcie v populácii. Zvýšenú opatrnosť je treba tiež venovať tetovaniam a piercingom ako možnej cesty prenosu infekcie v prípade zanedbávania použitia jednorazových ihiel. Ľudia žijúci s vírusom HCV by mali používať len vlastné hygienické prostriedky (holiaci strojček, uterák, zubnú kefku a pod.) a pri pohlavnom styku by mali používať mužské alebo ženské kondómy, ktoré znižujú riziko krvou a pohlavne prenosných infekcií.

V prípade, že nemáš možnosť použiť vlastné sterilné ihly na užívanie drog, existuje niekoľko jednoduchých možností na dezinfekciu:

A) Použitie bielidla.

1. Umy ihlu alebo materiál v studenej vode.

2. Natiahni bielidlo do striekačky a 30 sekúnd nechaj pôsobiť a vystrekni. Zopakuj 2x. Materiál (lyžička) namoč do bielidla na 2 minúty.

3. Dôkladne umy veci od bielidla, aby to neštípalo.

B) Varenie vo vriacej vode po dobu 15 minút.

C) Opaľovanie lyžičky zapaľovačom a vyčistenie alkoholovým tampónom.

D) Čistenie alkoholovým tampónom.

E) Umytie v studenej vode, ktorá pomôže odstrániť aspoň  časť krvi. Nepoužívaj teplú vodu, pretože v nej sa krv zráža. Pozor! Vírus HCV dokáže prežiť v injekčnej striekačke, na lyžičke, vo filtri, na škrtidle, na stole či na schodoch alebo v nádobe so spoločnou vodou až 63 dní. Dezinfikuj, aj keď nevidíš krv. Na prenos HCV stačí množstvo, ktoré nie je okom viditeľné. Vždy je lepšie urobiť aspoň niečo ako nič! Nezabudni, že vírusom HCV sa môžeš opakovane infikovať i vtedy, ak už vírus v sebe máš. Existuje ich totiž veľmi veľa druhov a opätovné infikovanie zhoršuje tvoj zdravotný stav.

Zdroje: 

Lam, N.C., Gotsch, P.B., Langan, R.C. 

Caring for pregnant women and newborns 

with hepatitis B or C. American family physcian. 

s. 1225-1229. PMID 21121533

Maheswari, A., Ray, S., Thuluvath, PJ. Acute hepatitis 

C. Lancet. s. 321-332. DOI:10.1016/S0140-6736(08)61116-2

The post HCV – Vírusová hepatitída typu C (Žltačka) appeared first on drogy.org.