HIV – vírus imunitnej nedostatočnosti
HIV je retrovírus, ktorý útočí na bunky imunitného systému a ničí ich alebo ich znefunkčňuje. HIV napadá v organizme skupinu bielych krviniek, T lymfocyty, v ktorých sa množí, neskôr ich aj zabíja a znižuje tak ich počet v tele napadnutého človeka. Výrazný pokles počtu bielych krviniek hrá dôležitú úlohu v obranyschopnosti ľudského organizmu, vedie k zlyhávaniu imunity a rozvíja sa v ochorenie AIDS. Tým, že je imunitný systém slabší, človek ľahšie podľahne iným bakteriálnym alebo vírusovým ochoreniam. Vírus HIV je neliečiteľný a nedá sa voči nemu očkovať. Keď sa však infekcia včas zachytí, nemusí prepuknúť v ochorenie AIDS a ľudia s týmto vírusom môžu žiť plnohodnotným životom.
Spôsob prenosu HIV
Najčastejším spôsobom prenosu HIV ochorenia na druhého človeka je nechránený pohlavný styk (vaginálny, orálny, najrizikovejší je análny). V najväčšom riziku sú muži, ktorí majú sex s inými mužmi. Vírusom HIV sa môže nakaziť i dieťa od matky počas tehotenstva, najmä počas pôrodu. Ďalším možným spôsobom nakazenia HIV je transfúzia kontaminovanej krvi, krvných produktov alebo kontaminovaného tkaniva. Zvlášť rizikovou skupinou sú užívatelia a užívateľky drog, ktorí/é medzi sebou zdieľajú kontaminované injekčné ihly a striekačky. Nakaziť sa HIV možno i nástrojmi na tetovanie či piercing.
Priebeh HIV
Priebeh infekcie HIV sa najčastejšie delí do 4 štádií. Čas potrebný na prechod z jedného štádia do ďalšieho sa líši od človeka ku človeku. Rovnako nie je možné opísať štádiá a očakávať, že u každého bude infekcia HIV prebiehať podľa popisu. I keď nie je možné presne popísať priebeh infekcie, nasledujúci popis môže pomôcť pochopiť priebeh infekcie HIV až po ochorenie AIDS.
Po tom, ako sa vírus HIV dostane do ľudského organizmu, začne sa usadzovať v bunkách. Ľudia sa považujú za infekčných (teda schopných preniesť HIV na druhú osobu) hneď po nákaze. Ľudia môžu vyzerať úplne zdravo mnoho rokov, napriek tomu, že v ich tele sa už dejú zmeny. Práve preto je pravidelné testovanie najlepším spôsobom, ako zistiť HIV status.
1. štádium – primárna/akútna infekcia HIV a sérokonverzia
V prvom týždni až dvoch sa vírus HIV snaží dostať do vnútra buniek nášho imunitného systému. Organizmus si vytvára protilátky proti HIV, aby mohol proti vírusu bojovať – tento proces sa nazýva sérokonverzia. Trvá zvyčajne 6-12 týždňov. Už v tomto období môže nakazený človek preniesť infekciu HIV na ďalšie osoby.
Počas tohto obdobia sa niektorí ľudia cítia v poriadku, resp. intenzita príznakov ochorenia HIV je tak nízka, že si nič nezvyčajné nevšimnú. Človek sám vyzerá a cíti sa celkom zdravý a ani jeho partner/ka na ňom nič nespozná. Asi 70 % ľudí zažíva nešpecifické príznaky podobné chrípke (horúčky, zdurené uzliny, nočné potenie, triaška). Len 20 % z nich cíti také ťažkosti, že navštívi lekára. Avšak obyčajne príznaky nevedú k podozreniu na HIV infekciu. Testy na protilátky HIV realizované v tomto štádiu (ak sérokonverzia ešte neskončila) nepotvrdia infekciu, pretože organizmus protilátky ešte nemá vytvorené v dostatočnom počte, aby sa ukázali v teste. Táto situácia sa popisuje aj ako „falošne negatívny“ výsledok. Treba počkať minimálne 12 týždňov od rizikového správania.
2. štádium – asymptomatické alebo bezpríznakové štádium HIV
Toto štádium trvá niekoľko rokov a je typické práve tým, že sa u nakazeného neobjavujú väčšie príznaky. Počas tejto doby nič nenaznačuje, že by bol človek chorý na HIV, snáď s výnimkou zdurených lymfatických uzlín. Avšak pocit zdravia neznamená, že sa v organizme nič nedeje. Vírus HIV je naopak veľmi aktívny, snaží sa dostať do väčšiny ľudských buniek, neustále sa rozmnožuje a preniká stále ďalej a ďalej. Väčšinou toto obdobie trvá približne 8 až 10 rokov. Avšak každý je iný a preto je dĺžka bezpríznakového štádia veľmi individuálna. U niektorých môže vírus HIV postupovať oveľa pomalšie, u iných žiaľ rýchlejšie. Ľudia, ktorí o svojom HIV statuse vedia, sú v starostlivosti lekára, ktorý sleduje počet CD4 lymfocytov (alebo bunky CD4, niekedy tiež T-lymfocyty alebo T-pomocné lymfocyty, sú biele krvinky, ktoré organizujú obranu imunitného systému proti bakteriálnym, plesňovým alebo vírusovým infekciám) a vírusovú záťaž. Tieto dva údaje sú dôležité pri určení postupu infekcie. Včasná diagnostika infekcie HIV a účinná liečba umožňuje ľuďom žijúcim s HIV prevziať kontrolu nad infekciou ešte predtým, než sa objavia príznaky infekcie HIV. Ak je liečba úspešná, infekcia ani nepostúpi do ďalšieho štádia. Neznamená to, že človek vyzdravel. Naďalej je potrebné sledovanie infekcie HIV lekárom, avšak človek môže viesť plnohodnotný život.
3. štádium – symptomatické alebo príznakové štádium HIV
V tomto štádiu je imunitný systém dlhodobo vystavený vírusu HIV. Ľudia začínajú pociťovať prvé príznaky infekcie HIV (napr.: únava, nočné potenie, mierny úbytok na váhe, infekcie kože, herpesové ochorenia). Toto štádium môže trvať rôzne dlho – ovplyvňuje to mnoho faktorov (napr.: rýchlosť množenia vírusu, či sa už človek lieči alebo len teraz sa dozvedel o svojom HIV statuse), avšak priemerná doba trvania príznakového štádia je 5 až 7 rokov.
Ako choroba postupuje, príznaky HIV nadobúdajú na intenzite a imunitný systém začína byť stále vážnejšie poškodeným. Začínajú sa prejavovať tzv. oportúnne (pridružené) infekcie. Oportúnne (pridružené) infekcie sú infekcie, ktoré človek nakazený HIV so svojou oslabenou imunitou prekonáva s veľkými ťažkosťami. Typické infekcie, ktoré sú ovplyvňované a ktoré ovplyvňujú infekciu HIV sú tuberkulóza a hepatitídy B a C.
4. štádium – neskoré štádium HIV
AIDS nastáva v momente, keď je imunitný systém už vážne poškodený dlhodobým pôsobením a množením vírusu HIV v krvi. Toto štádium sa diagnostikuje na základe niekoľkých kritérií:
- veľmi nízky počet CD4 lymfocytov (menej než 200 v 1 mm3 krvi)
- dlhodobo vysoké hodnoty vírusovej záťaže
- prítomnosť jednej alebo viacerých oportúnnych infekcií
V štádiu AIDS je imunitný systém ťažko poškodený a medzi sprievodné znaky prepuknutia štádia AIDS patria aj strata hmotnosti, mozgové tumory a iné zdravotné ťažkosti.
Diagnostika a prevencia pred HIV
Najúčinnejším spôsobom prevencie pred HIV ochorením je používanie mužského alebo ženského kondómu pri všetkých formách sexu a používanie vlastných injekčných striekačiek, vôd a štuplíkov, ak užívaš drogy injekčným spôsobom. Na diagnostikovanie HIV sú potrebné minimálne 3 mesiace od rizikového správania, do tohto času nie sú vytvorené v tele protilátky, na základe ktorých sa prítomnosť vírusu HIV potvrdzuje alebo vyvracia. Testovanie na prítomnosť HIV anonymne poskytujú ambulancie Národného referenčného centra HIV/AIDS alebo Regionálne úrady verejného zdravotníctva.
K dispozícii sú aj voľnopredajné diagnostické testy na HIV, ktoré je možné zakúpiť v lekárňach a na iných miestach. Tie umožňujú detekovať protilátky proti vírusu HIV v priebehu 15 až 20 minút zo vzoriek ústnej tekutiny alebo krvi. Testy sú však určené pre zdravotníckych pracovníkov, preto je najlepšie, ak o testovanie požiadate svojho lekára. O možnosti testovania sa na HIV sa môžete tiež informovať u terénnych pracovníkov/čok OZ Odyseus alebo priamo v Centre K2 – Kontakt s komunitou.
Viac informácii o príznakoch, diagnostike, prevencii a liečbe HIV a AIDS získaš na našom webe, ktorý sa venuje výlučne tejto téme: https://www.hivaids.sk
Zdroje:
Pridaj komentár